Od rozdelenia Česko-Slovenska uplynulo už 21 rokov a ekonomiky oboch samostatných krajín sa vybrali každá iným smerom. Česko nevyužilo potenciál postkomunistického premianta a zaspalo na vavrínoch a Slovensko muselo ekonomicky doťahovať celú V4 po premrhaných deväťdesiatych rokoch.
Zatiaľ čo si všetky okolité krajiny užívali v tomto období významné rasty, Slovensko stagnovalo. Naša krajina sa nemohla zviesť na raste regiónu kvôli neexistujúcej reforme bankového sektora a divokej privatizácii.
Zlý bankový sektor zabrzdil aj českú ekonomiku. K tomu môžeme pridať neefektivitu verejných výdavkov a odkladanie dôchodkovej reformy.
Slovensku sa ako mladšiemu bratovi vďaka ekonomickým reformám zavedeným Dzurindovou vládou podarilo naštartovať ekonomiku a podľa ekonómov z nich žije dodnes a Česku paradoxne pomohla jeho neschopnosť zaviesť včas eur. Vďaka tomu môže teraz využívať kurz meny ako aktívny nástroj hospodárskej politiky. Slovensko kvôli euru o túto výhodu prišlo.
V grafe sa môžete pozrieť na vývoj hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska a Česka v porovnaní so silným Nemeckom. V grafe je jasne vidieť, že HDP Slovenska prudko naštartovalo práve v roku 1998, kedy Dzurindova vláda zaviedla radikálne reformy. Aj napriek tomu, že Česko malo od rozdelenia pred Slovenskom nielen ekonomický náskok, vstúpili v roku 2004 obe krajiny do Európskej únie spolu. Slovensko v roku 2009 prijalo euro a aj vďaka tomuto kroku sa naše HDP na obyvateľa dostalo v roku 2014 na českú úroveň. V Téme týždňa sme sa preto pozreli na to, aké ekonomické kroky sú podľa ekonómov najväčšou chybou Česka a Slovenska po ich rozdelení a ktoré im naopak najviac pomohli.
Akú najväčšiu ekonomickú chybu spravilo Česko a akú Slovensko po rozdelení?
Martin Barto
Sberbank
V prípade oboch štátov sa nedá hovoriť o nejakých jednotlivých chybách ale skôr o chybných politikách. Okrem toho, niekedy je chybným krokom to, že sa nevenuje dostatočná pozornosť problematickým oblastiam. Česká republika i Slovensko v 90. rokoch nereformovali bankový sektor, čo malo následky jednak v oblasti ekonomického rastu a do istej miery to napomohlo vzniku oligarchických skupín. Na Slovensku bol tento trend ešte zvýraznený divokou privatizáciou v rokoch 1995 – 98. V nasledujúcich rokoch oba štáty však urobili ráznu nápravu v oblasti bankového sektoru a dnes tieto sektory v ČR i SR patria k najstabilnejším v Európe. Obe krajiny však urobili málo pri zefektívňovaní verejných výdavkov a pri zlepšovaní podnikateľského prostredia. Slovensko navyše silno zanedbáva svoj súdny systém, boj s korupciou a zavádzanie informačno-komunikačných technológií do štátnej a verejnej správy.
Markéta Šichtářová
Next Finance
Myslím, že Česko úplne zaspalo v poslednej dobe ekonomické reformy smerom ku spružneniu ekonomiky, najmä trhu práce. Vydalo sa presne opačnou cestou, naopak zvyšovalo dane, a to v čase krízy. Preto tiež ako jediné v regióne prešlo v období poslednej krízy recesiou.
Slovensko podľa môjho názoru nevykonalo dobre penzijnú reformu. O tom svedčí aj počet jej zmien od zavedenia. Ale popravde povedané, stále je na tom v tomto smere Slovensko lepšie ako ČR, pretože ČR s dôchodkovou reformou pre istotu ani nezačalo (to, čo je v Česku vydávané za penzijnú reformu, s ňou nemá v realite veľa spoločného).
Jiří Tyleček
X-Trade Broker
Slovensko môžu mrzieť hlavne premrhaná deväťdesiate roky, kedy ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky predvádzali významné rasty. Nedostatok reforiem a prorastových opatrení spôsobil na Slovensku oneskorenie, ktoré sa mu však darilo postupne dobiehať v novom tisícročí.
Česi si neprešli podobným čiernym obdobím. Výkon českej ekonomiky bol teda vyrovnanejší, však absencia "ťahu na bránku" urobila z postkomunistického premianta z ekonomického pohľadu priemernú krajinu. Česi sa našťastie vyhli krízovým situáciám, ale v povahe národa nie je sklon k vážne mieneným reformám a česká ekonomika už na to mnoho rokov dopláca.
Michal Valentík
Generali PPF Invest
Najväčšou chybou SR je vysoké zdanenie. To neznamená, že na Slovensku je zdanenie nízke. Ale v ČR je súhrnná daňová kvóta 35,5%, čo radí Česko na 13. miesto v rámci krajín OECD. Celková miera neefektívnosti je teda na vysokej úrovni. Potom sa nie je čomu diviť, keď spotreba domácností v Česku nedosahuje ani polovicu HDP. A práve spotreba domácností je v dlhom období hlavným komponentom ekonomického rastu.
Najväčšou chybou Slovenska je vstup do eurozóny. Môže sa zdať, že z krátkodobého hľadiska na tejto transformácii Slovensko zarobilo. Avšak podľa môjho názoru je spoločná mena skôr politickým projektom, ktorý jednotlivým ekonomikám z dlhodobého hľadiska škodí v podobe neexistencie kompenzačných mechanizmov. Potenciál slovenského produktu je vyššie, avšak kvôli euru sa nemôže prejaviť.
Aký bol najlepší ekonomický krok alebo ekonomické opatrenie, ktoré zaviedlo Česko a Slovensko po rozdelení?
Martin Barto
Sberbank
Česká republika je zatiaľ veľmi úspešná v oblasti pracovného trhu a nezamestnanosti, čo dokazuje napr. sezónne upravená miera nezamestnanosti, ktorá bola v júli 2014 podľa Eurostatu 6%, štvrtá najnižšia v EÚ. Slovensko urobilo veľmi dobré opatrenia počas druhej Dzurindovej vlády – zjednodušenie daňového systému a rovná daň, rozhodnutie o prijatí eura, zjednotenie dohľadu nad finančným trhom v NBS. Všetky tieto opatrenia priniesli ovocie neskôr – vysoký rast ekonomiky, jej vyššia odolnosť počas krízy a pomerne rýchly návrat k rastu. Je škoda, že tieto prospešné opatrenia boli v ďalších rokoch postupne odbúrané z ideologických dôvodov.
Markéta Šichtářová
Next Finance
Slovensko najmä za Dzurindovej vlády dokázalo uskutočniť balík reforiem, z ktorých žije dodnes. Ich efekt totiž nastúpil až s niekoľkoročným oneskorením.
Česku paradoxne pomohla jeho neschopnosť zaviesť včas euro. Áno, aj neschopnosť môže byť občas užitočná. Dnes, keď devízový kurzu využíva ako aktívny nástroj hospodárskej politiky, môže oceniť úžitok samostatnej meny.
Jiří Tyleček
X-Trade Broker
Situácia na Slovensku sa výrazne zlepšila po Dzurindových reformách. Zníženie korporátnej dane, otvorenie krajiny zahraničným investorom a boj s korupciou krajinu posunul jednoznačne vpred.
V Česku sa podobné opatrenie alebo krok ťažko hľadá, pretože krajina, politická reprezentácia, nenašla odvahu čokoľvek podobné ako na Slovensku presadiť. Aj Česko malo síce odvahu k určitému zníženiu daňového zaťaženia, a to ako pri fyzických tak aj v prípade právnických osôb, mierny boj s korupciou a vysoké sociálne dávky krajinu dodnes brzdia. A ani v blízkej budúcnosti to nevyzerá na významnú zmenu.
Michal Valentík
Generali PPF Invest
Dobrým ekonomickým krokom Slovenska bolo v období finančnej krízy nepodľahnutie fiškálnej reštrikcii. Naopak vládne výdavky rástli aj za cenu vyššieho deficitu, čo sa nakoniec prejavilo v raste HDP.
Všeobecne dobrým krokom Česka je podpora investícií a príliv kapitálu, ktorý patrí jedným z najväčších v našom regióne
Akú najväčšiu chybu v ekonomickej politike spravilo Slovensko od rozdelenia Československa?
Radovan Ďurana
INESS
Nie je možné vypichnúť konkrétny počin, zákon, ktorý by mal sám o sebe zdrvujúce dopady na ekonomiku za posledných 20 rokov. Obe krajiny najviac krvácali pri ozdravovaní bankového sektoru. Na druhej strane, rovnako významné náklady spôsobila neschopnosť ozdraviť súdnictvo a garantovať stabilné a málo regulované
podnikateľské prostredie.
Stanislav Pánis
J&T Banka
Ťažko vybrať jednu konkrétnu. Veľkou chybou bolo, že významnejšie protrhové reformy a liberalizáciu ekonomiky začalo uskutočňovať až po roku 1998. Ďalšou podstatnou chybou bolo, že po reformnom období prišiel útlm pričom štátne zásahy a regulácie naďalej negatívne ovplyvňujú potenciál hospodárskeho rastu. Sme stále kde si na polceste od etatistického štátu k liberálnemu prostrediu, hoci ekonomické prostredie sa oproti roku 1993 výrazne zlepšilo. Som presvedčený, že v našej krajine je stále obrovský priestor na zvýšenie ekonomickej slobody a zlepšenie podnikateľského prostredia. Ak vlády nepritlačia opäť viac reformný plynový pedál, naša relatívna konkurencieschopnosť bude voči rýchlo rastúcim krajinám ďalej klesať. Cítiť to už teraz v medzinárodných rebríčkoch ako Index globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra alebo Doing Business reportoch, kde sa postavenie Slovenska v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zhoršuje.
Aký bol najlepší ekonomický krok alebo ekonomické opatrenie, ktoré zaviedlo Slovensko?
Radovan Ďurana
INESS
Kombinácia ekonomických reforiem ale aj iných opatrení(decentralizácia VS) v období 2000 -2004 bola pre budúci vývoj Slovenska kľúčová.
Stanislav Pánis
J&T Banka
Získanie bezbariérového prístupu na jednotný európsky trh vďaka vstupu do EÚ, ktorý výrazne zlepšil ekonomický rast. A to aj vďaka reformám, ktoré sme museli pred vstupom podstúpiť. Vstup do EÚ by sa však nemal brať ako cieľ, ale ako prostriedok na dosiahnutie ďalšieho rastu životnej úrovne. Mám však pocit, že z tohto uhľa pohľadu sme zaspali na vavrínoch.
Akú najväčšiu chybu v ekonomickej politike spravilo Česko od rozdelenia Československa?
Petr Sklenář
J&T Banka
„Zaspalo na vavrínoch". Od polovice 90. rokov prestalo vykonávať zásadné reformy, aby ďalej využilo a rozvinulo svoj potenciál, ktorý mu dávala poloha (najdlhšia hranica je s Nemeckom), štruktúra ekonomiky a najvyššia ekonomická úroveň v regióne. Dôsledkom je, že verejné financie a ich dlhodobý výhľad ťaží nedoriešené dlhodobé financovanie zdravotníctva, fakticky odkladaná dôchodková reforma a extrémne neprehľadná a zaťažujúca byrokracia vrátane daňového systému. To je tiež dôvod prečo sa Česká republika pravidelne umiestňuje v rebríčku "Doing bussines" od World Bank na poslednom mieste v rámci rozvinutých ekonomík skupiny OECD, tj. Za Taliansko a Gréckom.
A aký bol najlepší ekonomický krok/opatrenie, ktoré zaviedlo Česko od rozdelenia?
Petr Sklenář:
Vstup do Jednotného európskeho trhu vďaka vstup do EÚ. Jednoznačne najväčší ekonomický impulz v doterajšej histórii, navyše vstup nastal v správnu dobu, keď západná Európa rástla rekordným tempom. Česká ekonomika sa vyhla veľkým excesom na obe strany - verejné financie stále zostali relatívne pod kontrolou, rad problémov (zdravotníctvo, dôchodky, deficit) sa riešili síce pozvoľnými krokmi, ale stále sa riešili. Centrálnej banke sa podarilo udržať stabilnú a nízku infláciu, čo prispelo k nízkym úrokovým sadzbám a stabilnému kurzu koruny, nedošlo k nadmernému zadlženiu súkromného sektora a ani nenastal problém s dlhom v zahraničných menách. Bankový sektor je za posledných 15 rokov bez väčších problémov. V súhrne sa českej ekonomike podarilo vyhnúť všetkým veľkým vnútorným aj vonkajším nerovnováham a táto makroekonomická stabilita je aj jej najväčšou výhodou.