Európske banky majú za sebou doteraz najprísnejšie testy, ktoré mali odhaliť ich pripravenosť na možnú krízu. Testy Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré mali preveriť kondíciu bánk a schopnosť zvládnuť prípadné turbulencie v ekonomike odhalili, že 25 zo 130 bánk by malo v prípade turbulencií vážne problémy.
Hlavným problémom týchto testov je fakt, že vychádzajú z údajov bánk z roku 2013. Testy nám teda povedali, ako na tom banky boli takmer pred rokom a nie, v akej kondícii sú dnes. Realita preto môže byť diametrálne odlišná. Previerka ECB nie je zárukou, že sa európske banky nemôžu dostať do problémov. Už v minulosti sa totiž stalo, že do problémov sa dostali aj banky, ktoré v predošlých testoch obstáli.
ECB pritom do testov nezapočítala najväčšie nebezpečenstvo, pred ktorým momentálne eurozóna stojí. A to defláciu. Podľa viceprezidenta ECB Vitora Constancia tam deflačný scenár nie je, pretože banka nezvažuje možnosť, že deflácia nastane. Pritom niektoré krajiny eurozóny, vrátane Slovenska, už zažívajú defláciu na vlastnej koži.
Ak by sa s defláciu počítalo, tak by testami pravdepodobne neprešlo oveľa viac bánk. Scenár deflácie je nebezpečný avšak ťažko predvídateľný. Mohlo by sa tiež ukázať, že celý juhoeurópsky bankový sektor je oveľa nestabilnejší ako ukázali nedávno zverejnené testy. Tie označili za najväčších hriešnikov najmä talianske banky. Až deväť z talianskych bánk záťažovou skúškou neprešlo. Jasne to ukazuje, že najväčšie európske riziko drieme v tejto krajine. V prípade problémov by však tieto banky nezostali osamotené a problémy by sa mohli preliať do celej Európy.
Analytikov sme sa preto pýtali, čo by sa stalo, ak by sa v testoch počítalo s defláciou a či testy naozaj odhalili pripravenosť bánk na ďalšiu krízu.
Zhodnotili testy dostatočne pripravenosť bánk na prípadnú ďalšiu krízu?
Jiří Cihlář
Next Finance
V prvom rade si musíme uvedomiť, že banky boli testované na základe dát z konca minulého roka. Testy nám teda povedali, ako na tom banky boli takmer pred rokom a nie, v akej kondícii sú dnes. Navyše v minulých rokoch sa ukázalo, že sa do problémov môžu dostať aj banky, ktoré v testoch obstáli. Previerka Európskej centrálnej banky tak v mojich očiach nie je zárukou, že sa európske banky nemôžu dostať do problémov.
Radoslav Kasík
Across
Žiadna skúška odolnosti nedokáže banky pripraviť na každú situáciu, ktorá môže nastať. Budúcnosť ťažko predpovedať a história jasne ukazuje, že vždy sa objavia nové scenáre vývoja, na ktoré ekonomika, ani trhy nedokážu byť pripravené. Čiže určite uplynulé stresové testovanie nedokázalo odkryť všetky nástrahy pre bankový sektor a s istotou môžem konštatovať, že napriek nim prídu situácie, ktoré banky ohrozia. Najviac skloňovaný je práve scenár deflácie v eurozóne, ktorý má podstatne väčšiu pravdepodobnosť v súčasnosti ako kríza porovnateľná s pádom Lehman Brothers. A na takýto vývoj banky neboli testované.
V sumáre sa ale na ne pozerám pozitívne. Možno viac z pohľadu vyššej dôvery, odpadnutia jedného z hlavných rizík tohto roka, uvoľnenia rúk bankám a zvýšenia transparentnosti v sektore. Nakoniec podmienky boli prísnejšie podľa môjho názoru v porovnaní s predchádzajúcimi testami vykonanými v Európe a výsledky sú prijateľné. Vzhľadom na veľkosť bilancií testovaných 130 inštitúcií, je nedostatok kapitálu minimálny a riešiteľný.
Banky sú určite lepšie kapitalizované a pripravenejšie na prípadné problémy porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi, či už finančná kríza vyvolaná hypotekárnou a realitnou krízou v USA v roku 2008 alebo európska dlhová kríza z rokov 2010 až 2012. Všetci regulátori v dôsledku týchto kríz prijali prísnejšie opatrenia a pravidlá vyžadujúce od bánk bezpečnejšie bilancie v zmysle požiadaviek vyššieho kapitálu a menej rizikových aktív, teda vyššiu kapitálovú primeranosť. I samotný vágny rast ekonomiky v Európe v uplynulých rokoch automaticky viedol k prijímaniu menšieho rizika bankami do svojich bilancií.
Ja by som pri tejto otázke aj zapolemizoval o tejto skutočnosti. Vlády počas kríz potrebovali ukázať prstom na nejakého vinníka. Najviac si to odniesli banky. Nepopieram ich podiel na vzniku a umocnení kríz, ale nie je o nič väčší ako podiel vlád, centrálnych bánk a aj samotného obyvateľstva, či finančných trhov bažiacich po výnosoch a príjmoch. Trestanie bánk prostredníctvom prísnejšej regulácie sa premietlo do ekonomiky. Banky menej podstupujú riziko, menej peňazí požičiavajú a menej investujú. V dôsledku tohto konania vyvolaného aj striktnou reguláciou ekonomika stagnuje. Nakoniec dáta ECB zverejnené v pondelok ohľadom vývoja peňažnej masy toto tvrdenie dokazujú. Objem úverov medziročne poklesol 29. mesiac v rade. Pokiaľ región zažíva takýto credit squeeze, veľmi ťažko porastie. Európa sa stále oddlžuje, čo je opäť na jednej strane dlhodobo prospešné, no na druhej si to pýta tvrdú daň v podobe zaťaženia a brzdenia ekonomiky, či inflácie.
Takže zhrniem odpoveď na vašu otázku asi nasledovne. Stresové testy potvrdili pripravenosť bánk na určitý druh krízy. Stále si viem ale predstaviť scenár vývoja finančných trhov a ekonomiky, ktorý by ohrozil banky. Prínos vidím vo výbornom odkrytí bilancií bánk a aktív držaných v nich. Pozitívne vnímam odkrytie ďalšieho veľkého balíka nevýkonných aktív. Komplexné výsledky stresových testov sú dokonalým zdrojom informácií pre bankových analytikov o obsahu ich výkazov. ECB mala lepší prístup do vnútra bánk ako ktokoľvek iný. Ukončenie testovania významne zvyšuje dôveru v bankovom sektore v Európe a zvyšuje jeho transparentnosť. Jednotlivé protistrany, ktoré denno denne vstupujú do tisícok transakcií, sa vďaka testom lepšie poznajú. Rovnako banky lepšie poznajú svoju situáciu a pohľad ECB na ich riziko, čo môže viesť k oživeniu úverových trhov a investícií bánk. Čiže v sumáre túto udalosť vnímam ako pozitívnu pre európsku ekonomiku a trhy.
Najviac problémové sú talianske banky. Čo to pre európsky bankový systém a samotné Taliansko znamená?
Jiří Cihlář
Next Finance
Ak by sa do Európy vrátila dlhodobej recesie, práve talianske banky by mali najväčšie problémy ju ustáť. Ešte horšie je, že by sa panika v bankovom sektore šírila vďaka jeho prepojenosti rýchlosťou blesku. Slabosťou talianskych bánk sú preto ohrozené banky na celej južnej periférii eurozóny a aj v celej Európe. Navyše problémy bánk by znamenali ohrozenie pre celé ekonomiky, čo platí znovu najviac pre tú taliansku. Banky totiž držia vo svojich bilanciách štátne dlhopisy, a teda sú dôležitými veriteľmi jednotlivých štátov.
Radoslav Kasík
Across
Áno, najhoršie z testov určite vyšiel taliansky bankový sektor. Len to potvrdzuje, na čo niekoľko rokov poukazujem, a to že najväčšie európske riziko drieme v tejto krajine. Testy odkryli určitú formu rodinkárstva v značne polarizovanom a rozdrobenom talianskom bankovom sektore, blízkosť tamojšieho regulátora so svojimi ovečkami, časté prižmurovanie očí. Rovnako odkryli pretrvávajúcu silnú previazanosť bankového sektora s vládnym dlhom. Fenomém, ktorý sa Európa snaží už tretí rok odstrániť, aby sa prípadné problémy štátov, akých svedkami sme boli v rokoch 2010 a 2011, tak rýchlo neprenášali do bankového sektora úzko previazaného medzi jednotlivými krajinami menovej únie. Prerušenie tejto silnej väzby by malo znížiť celkové systémové riziko. Aj z tohto dôvodu okrem iných prechádza regulácia najväčších bankových domov pod ECB.
Pre európsky bankový sektor to teda znamená poznanie svojho najslabšieho článku a najväčšieho rizika. Pre Taliansko len ďalšiu komplikáciu už i tak pomerne ťažkej situácie a ďalšiu výzvu. Taliani sa dlhodobo trápia so stagnáciou až recesiou, nie sú schopní zvýšiť konkurencieschopnosť, naštartovať ekonomiku a navyše dlh naďalej rastie. Krajina okrem ekonomických reforiem potrebuje poriadne prečistiť bankový sektor. Potrebuje ho konsolidovať a kapitalizovať. Takto zostáva najcitlivejšia a najviac vystavená prípadným rizikám a turbulenciám.
ECB v testoch nepočítala s defláciou. Neprešlo by testami viac bánk ak by s touto hrozbou v testovacích scenároch počítala?
Jiří Cihlář
Next Finance
Pravdepodobne by sitom neprešlo viac bánk. Európska centrálna banka by však bola sama proti sebe, keby z jej testov vyplynulo napríklad to, že celý juhoeurópsky bankový sektor je nestabilný. Testy simulovali určitý scenár, ktorý by mohol v eurozóne nastať. Je pravdou, že parametre tohto scenára mohli byť nastavené prísnejšie.
Radoslav Kasík
Across
Určite by ich bolo viac. Scenár deflácie je nebezpečný a ťažko predvídateľný. Pokles cien vedie k odkladaniu nákupov, spotreby a výdavkov. Vytvára tak tlaky na ďalší pokles cien produkcie, aby mohla byť predaná a umiestnená. Klesajú tak príjmy firmám a tie sú nútené znižovať náklady. Časom siahajú po nižších mzdách, čím len ďalej znižujú dopyt a celá ekonomika sa tak cyklí v nebezpečnej deflačnej špirále, z ktorej sa ťažko vyskakuje. Deflácia je najväčší postrach centrálnych bankárov. Je vysoko pravdepodobné, že prípadná deflácia bude mať podstatne horšie dopady na úverové trhy, ekonomiku i biznis bánk. Ťažko však aj predvídať, čo by sa v takom prípade dialo.