Štátny dlh sa vyrovná hrubému domácemu produktu
Agentúra Standard & Poor's (S&P) znížila výhľad britských štátnych dlhopisov zo stupňa stabilný na negatívny. Bývalý námestník ministra financií vo vláde prezidenta Georgea W. Busha John Taylor v stati pre nemecký denník Financial Times Deutschland uviedol, že také rozhodnutie by malo byť varovaním pre americkú vládu a Kongres.
Taylor, národohospodár, ktorý teraz pôsobí na Univerzite v Standforde, poukazuje na to, že rast amerického štátneho dlhu je podstatne väčší a taký zostane aj v budúcnosti, než je a bude prírastok hrubého domáceho produktu (HDP) Spojených štátov. Na konci minulého roka predstavoval štátny dlh 41 % amerického HDP. O desať rokov mohol pri predchádzajúcom tempe vzrásť na 82 %. Tvrdí to rozpočtový výbor Kongresu (CBO). Ak sa však rozpočtová politika nezmení, štátny dlh Spojených štátov sa o ďalších päť rokov môže vyrovnať hodnote ich HDP.
Agentúra minulý týždeň v súvislosti s USA uviedla, že dlhodobý štátny dlh na úrovni 100 % HDP je pre ňu nezlučiteľný s ratingom na úrovni AAA.
Taylor poukazuje na to, že také vysoké zadlženie je systémovým rizikom, ktoré môže spôsobiť ekonomike viac škody než finančná kríza.
| Predpoklad rast štátneho dlhu USA (v percentách z HDP) |
2008: 41 % 2018: 82 % |
Buď vyššie dane alebo ceny
Agentúra S&P uviedla, o aké riziko ide. CBO vypočítal, že v roku 2019 bude mať americký štátny rozpočet deficit 1,2 bilióna USD (851,18 miliardy eur). Do rozpočtu sa však prostredníctvom daní dostanú asi 2 miliardy USD. Znamená to, že dane by museli vzrásť asi o 60 %, aby sa dosiahla vyrovnanosť príjmov a výdavkov.
"K tomu však, prirodzene, dôjsť nemôže. Akým spôsobom sa dá dlhová služba znížiť?" kladie si autor state otázku. Jeho odpoveď znie: "Infláciou".
Ak by sa mala úroveň štátneho dlhu zachovať na úrovni HDP roku 2008, ceny by sa museli zdvojnásobiť. Iba tak sa dosiahne, že sa nominálny HDP zdvojnásobí, a tým sa pomer medzi výškou štátneho dlhu a hodnotou HDP zníži z 82 % na 41 %. Avšak vzostup cenovej úrovne by sa nerealizoval rovnomerne. Mal by skôr charakter silnej inflácie z konca 60. a 70. rokov. Na obdobia búrlivého rastu by pripadali každé 3 - 4 roky obdobia silného poklesu. A po každej recesii rastie miera inflácie.
| You need to upgrade your Flash Player |
| Zdroj: www.treasurydirect.gov |
Vládna politika je pre USA rizikom
Americká centrálna banka Fed teraz kupuje štátne dlhopisy s dlhoročnou lehotou splatnosti. Cieľom opatrenia je znížiť ich výnosnosť. Hrozivý scenár to robí ešte hodnovernejším, lebo to naznačuje, že dlhy sú monetarizované. Pre Fed sa môže stať ťažkým znížiť vlastnú bilanciu, ktorá sa mu vymkne spod kontroly, keď bude chcieť odvrátiť infláciu. To výrazne zvyšuje riziká.
Okrem toho by miera inflácie 100 % prirodzene znamenala, že by sa primerane znehodnotil dolár. Američania by museli platiť za euro 2,80 USD. Japonci by kupovali dolár za 50 jenov (0,37 eura). Unca zlata by mala stáť 2000 USD. Toto nie je prognóza, lebo politika sa môže zmeniť. Ale ukazuje, aké veľké je systémové riziko, ktoré teraz vláda vytvára.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.
(1 EUR = 1,3908 USD; 1 EUR = 135,22 JPY)