Situácia v gréckej ekonomike je aj roky od vypuknutia krízy v roku 2008 naďalej nepriaznivá. Ani miliardové balíky pomoci, ktoré do Grécka naliali záchrancovia z Trojky, teda Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, nepomohli stredomorskému štátu postaviť sa na nohy a ekonomické vyhliadky ostávajú negatívne aj pre rok 2013.
Hrubý domáci produkt sa má podľa odhadov prepadnúť až o päť percent. Grécko je ochromené masívnymi protestami a obrovskou nezamestnanosťou, svetlo na konci tunela neprinieslo ani odpustenie časti dlhov v marci tohto roka.
Podľa islandského ministra priemyslu Steingrímura Sigfússona by sa Atény mali od malého ostrova učiť. V rozhovore, ktorý priniesol nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, chváli minister svoju krajinu za úspešný postup pri riešení krízy a dáva ju za príklad ostatným štátom v Európe.
Islandom pred štyrmi rokmi otriasol mohutný krach celého bankového sektora a ostrov sa náhle ocitol na pokraji bankrotu. Situácia sa však odvtedy zmenila – krajina dôsledne plnila konsolidačný plán dohodnutý s Medzinárodným menovým fondom, a to jej po čase umožnilo návrat na kapitálové trhy. „Zachránili sme Island pred bankrotom. Neortodoxný spôsob, ako sme to dosiahli, by mal byť príkladom aj pre ostatných,“ tvrdí v rozhovore Sigfússon.
Islandský minister priemyslu Steingrímur Sigfússon
Reykjavík pristúpil k radikálnemu kroku – krachujúcim bankám nepomohol. „Našťastie sme sa nerozhodli, že ideme zachraňovať banky. Na to by sme tak či tak ani nemali – bankovému sektoru chýbali peniaze vo výške desaťnásobku ročného HDP krajiny,“ povedal minister. Po troch skrachovaných finančných gigantoch Kaupthing, Landsbanki a Glitnir tak zostali mnohomiliónové nezaplatené pohľadávky, islandská vláda však ostala neústupná. Veritelia tak dostanú späť len to, čo z bánk ostalo. V prípade prvých dvoch menovaných to podľa Sigfússona bude 25 až 30 percent pôvodnej sumy, banka Glitnir, v ktorej mali uložené peniaze tisícky britských a holandských sporiteľov, ich však bude pravdepodobne schopná uspokojiť v plnej výške vkladov.
Krajina navyše zmrazila všetok zahraničný kapitál uložený na ostrove v islandských korunách. „Prvé, čo sme na urobili, bolo, že sme sa snažili investorom vysvetliť, že je výhodnejšie nechať peniaze u nás, ďalej ich tu investovať a následne profitovať z rastu. Tu na Islande máme predsa toľko skvelých možností.“
Reykjavík síce bariéry postupne odbúrava a veritelia už môžu peniaze z krajiny dostať aukciami, masívneho odlevu kapitálu sa však neobáva. Na trhoch je totiž pretlak voľného kapitálu, ktorý investori nemajú kam uložiť – predovšetkým s ohľadom na turbulencie v eurozóne. S postupným obnovovaním dôvery v ekonomiku ostrova sa tak Island opäť stáva obľúbenou destináciou zahraničných investícií.
K plánovanému vstupu Islandu do EÚ a následne eurozóny sa Sigfússon vyjadril: „Bude to závisieť od mnohých faktorov. Jediné, čo teraz s určitosťou vieme, je, že jedine my sami si môžeme urdžať doma poriadok – či už s eurom, alebo bez neho.“