Relatívne ústretové podmienky, za ktorých Európa pomôže Španielsku, inšpirujú ďalšie krajiny. Cyprus chce až štyri miliardy.
Európu tento rok čaká horúce leto. Starý kontinent sa pritom nezapotí kvôli extrémnym teplotám. Horúce chvíľky nastanú vinou ďalšej eskalácie európskej dlhovej krízy. Tá sa totiž po prvýkrát naplno prejavuje vo veľkej európskej ekonomike: Španielsku. Madrid musel kvôli problémom bánk zaťažených desiatkami miliárd zlých úverov na konci minulého týždňa požiadať zvyšok eurozóny o pomoc vo výške zhruba 100 miliárd eur.
Narozdiel od Grécka alebo Portugalska záchranu - aspoň zatiaľ - nepotrebuje celá ekonomika. Vďaka tomu únie od Španielska nežiada tak drastické opatrenia ako u predtým zachraňovaných krajín. A práve to sa ukazuje ako možný problém do budúcna.
Pomerne mäkké podmienky, za ktorých Európa pomôže španielskym bankám, totiž môžu inšpirovať aj ďalšie európske krajiny, aby sa pokúsili o to isté. Navyše demoralizuje už tak nespokojných Grékov alebo Írov.
Signál z Cypru
Hneď po Španielsku vyslal signál o ďalšej možnej žiadosti o pomoc miniatúrny Cyprus. Tamojší bankový systém je v problémoch kvôli odpisu veľkých investícií do gréckych štátnych dlhopisov i firiem a bude zrejme potrebovať približne štyri miliardy eur. Minister financií Vassos Shiarly už naznačil, že krajina pravdepodobne o pomoc požiada do konca júna.
Doteraz sa pritom Cyprus snažil svoje problémy riešiť mimo európske záchranné mechanizmy. Dôvodom bola snaha vyhnúť sa požiadavkám na reformy alebo zvyšovanie nízkych daní, z ktorých ako európsky daňový raj ťaží. Preto si požičal 2,5 miliardy eur od Ruska. Teraz však chce využiť španielský vzor. Štyri miliardy pre Európu nie sú v porovnaní s doteraz schválenými balíkmi za pol bilióna eur nijak veľká čiastka. Ak by sa ale inšpirovalo napríklad aj Taliansko, ktorá platí stále vyššie úroky na trhoch za refinancovanie svojich dlhov, situácia by sa výrazne zhoršila.
Vzkriesenie starých problémov
Tým zlé správy nekončia. Pomoc Španielsku znovu vyvolala vášne aj v krajinách, ktorým Európa pomohla v minulých rokoch - Grécku, Írsku i Portugalsku. Malým štátom sa nepáči, že pre štvrtú najväčšiu ekonomiku eurozóny platia pri čerpaní peňazí zo záchranných európskych fondov iné, výhodnejšie podmienky.
Tamojší opoziční politici preto vyzývajú vládne strany, aby prehodnotili svoj postoj k dodržiavaniu tvrdých úspor a reforiem. Chcú vyjednať lepšie podmienky. "Španielsko dostalo pomoc za nižších úrokov a bez dodatočných požiadaviek na úspory alebo čiastočnej straty suverenity. Írska vláda by mala vysvetliť, prečo nezabezpečila i Írsku rovnaké podmienky, "nechal sa počuť napríklad hovorca írskej strany Sinn Féin Pearse Doherty.