Labouristi na čele s predsedom Jeremym Corbyn zažili v júnových parlamentných voľbách nečakaný úspech. Z veľkej časti na úkor konzervatívcov. Ďakovať mohli aj svojej nečitateľnej taktike v otázkach brexitu. Konzervatívci sa naproti tomu ako vládnuca strana jasne postavili na stranu tvrdého vystúpenia z EÚ. Veľakrát za cenu straty politických bodov.
Labouristická strana teraz zmenila smer a otvorene presadzuje miernejšiu podobu brexitu. Aspoň v prechodnom období po marci 2019, kedy by Británia mala definitívne opustiť EÚ. Plány strany predstavil v nedeľňajšom texte pre magazín Observer labouristický tieňový minister pre brexit Keir Starmer. Kľúčom je zotrvanie na jednotnom európskom trhu a udržanie členstva v colnej únii v rámci prechodného obdobia, ktoré by malo trvať od dvoch do štyroch rokov.
Čo by to pre Britániu znamenalo? Ak by sa labouristi dostali do čela britskej vlády, krajina by vo vyššie uvedenom prechodnom období ďalej dodržiavala dohovoru o voľnom pohybe ľudí, akceptovala by rozhodnutie európskych súdov v otázkach ekonomiky a obchodu a naďalej by tiež prispievala do spoločnej európskej kasy. Cieľom je zmiernenie dopadov brexitu na ekonomiku Veľkej Británie.
Zotrvanie v colnej únii podľa Davisa
Vylúčené podľa všetkého nie je ani zotrvanie na jednotnom trhu aj colnej únii v dlhšom časovom období. Úspech tejto možnosti by však závisel od toho, či by labouristi boli vládnucou stranou, ktorá by zároveň dokázala získať podporu ďalších členských krajín EÚ ohľadom "zmien pravidiel voľného pohybu" a "špeciálnej imigračnej nehody". Únia totiž pre zotrvanie na jednotnom trhu požaduje od Británie zabezpečenie voľného pohybu občanov EÚ. To však súčasná vláda odmieta.
Určitú formu zotrvania v colnej únii v polovici augusta navrhoval aj konzervatívny minister pre brexit David Davis. Časovo obmedzená colná únia by podľa Davisa umožnila pokračovať vo vzájomnom obchode "čo možno najvoľnejším a najtichším" spôsobom. Davis je pritom presvedčený, že by Británia nemala za členstvo v dočasnej colnej únii platiť, čo môže byť pre Brusel zásadný problém.
Britská politická scéna je v otázkach brexitu po oznámení labouristov podľa britských komentátorov o niečo málo čitateľnejšia. Zjednodušene povedané - kto schvaľuje tvrdý brexit, volí konzervatívcov, kto presadzuje zotrvanie na jednotnom trhu a postupnejší odchode z Únie, tomu ponúkajú riešenie labouristi. Tí sa napokon k tomuto kroku rozhodli aj kvôli tomu, že im mnohí voliči často vytýkali vlažné a nečitateľné stanoviská v problematike odchodu z EÚ.
"Labouristi sa budú usilovať o prechodnú dohodu, ktorá Británii zaistí rovnaké podmienky v rámci vzťahov s EÚ, aké platili doteraz. Znamená to, že chceme zotrvať v colnej únii aj na jednotnom trhu. Pravidlá pre obe strany by mali ostať zachované," napísal Starmer. Zároveň kritizuje urputný a nekompromisný postup konzervatívcov, ktorý považuje za "zbytočný a vysoko riskantný".
Kompromisný brexit?
Stranícke rozhodnutie vzišlo z mnohých týždňov interného vyjednávania. Stanovisko síce nezaznelo z úst jej lídra Corbyna, aj on však podľa vyjadrenia najvyšších predstaviteľov labouristov s navrhovanou podobou brexitu súhlasí. Strana však musí počítať s tým, že v očiach mnohých zástancov odchodu Británie z EÚ bude aktuálne smerovanie labouristov považované za zradu a určitú formu odmietnutia výsledkov referenda.
Stúpenci labouristov sa v ňom rozdelili na dva tábory. Hlavne voliči zo severu Británie a menších miest hlasovali pre brexit, najmä kvôli otázkam migrácie. Voliči z väčších miest naproti tomu podporili zotrvanie v EÚ, ktoré krajine prináša ekonomické výhody. Pred labouristami teraz stojí úloha, vybalansovať smerovanie strany tak, aby si dokázali udržať voličov z oboch táborov.
Určitý názorový rozpor je napokon viditeľný aj v samotnej strane. Ako Corbyn tak tieňový minister financií John McDonnell sa netaja svojimi pravovernými ľavicovými názormi a o Únii sa, ako pripomína portál The Newyorker, v minulosti nevyjadrovali príliš lichotivo. Osobný pohľad však musí ísť bokom, dôležitejšia je prosperita Británie. Labouristi tak budú svoju podobu brexitu prezentovať ako určitú formu kompromisu. Vystúpenie je jasnou vecou, pretože sa tak vyslovila nadpolovičná väčšina obyvateľov. O zrade referenda tak nemôže byť reč.
Tretie kolo rokovaní o brexite
S 262 mandátmi v dolnej parlamentnej komore však musia labouristi pri presadzovaní svojich plánov spoliehať na jednoznačné víťazstvo v prípadných predčasných voľbách, alebo na pomoc prebehlíkov z Konzervatívnej strany. Šance majú nemalé, pretože v partaji premiérky malo už počas referenda krídlo presadzujúce brexit relatívne veľkú silu. Pre zotrvanie bola pred referendom napokon aj Mayová, ktorá sa v parlamente aktuálne opiera o krehkú väčšinu za podpory severoírskej Unionistickej strany.
Poprední konzervatívni ministri však z tvrdého brexitu odmietajú cúvnuť. Opustenie jednotného trhu aj colnej únie už v rámci prechodného obdobia nedávno potvrdil minister financií Philip Hammond či minister pre medzinárodný obchod Liam Fox. Otázkou zostáva, ako bude politická scéna Veľkej Británie vyzerať v roku 2019. Po volebnom neúspechu nemá Mayová stále isté svoje miesto v Downing Street ani v rámci predsedníctva Konzervatívnej strany.
Od pondelka medzitým pokračuje tretie kolo rokovaní medzi predstaviteľmi Británie a EÚ o podobe brexitu, pripomína agentúra AFP. Doteraz sa skloňovali najmä otázky práv občanov EÚ. Britská vláda prostredníctvom ministra pre brexit Davisa navrhuje nový systém pre žiadosti o povolenie na trvalý pobyt. Kto na ostrovoch žije aspoň päť rokov, nemusí mať strach z vyhostenia, ostatných však čaká nová administratíva a prísnejšie podmienky.
Zástupcovia EÚ však britské plány neprijali s nadšením. Europarlamentný koordinátor pre brexit Guy Verhofstadt vyhlásil, že v súčasnej podobe EÚ návrh nikdy neschváli. "Návrh EÚ počíta so zachovaním súčasných práv pre Britov žijúcich v krajinách EÚ i cudzincov v Británii. Británia však prišla s plánom, podľa ktorého by Európania mali štatút občanov tretích krajín. Tým pádom by mali v Británii menšie práva než Briti žijúci v krajinách EÚ," povedal.