Bezpečnostná rada OSN v pondelok schválila už deviaty balík hospodárskych sankcií proti KĽDR. Ich cieľom je dotlačiť komunistický režim k zastaveniu jadrového programu. To sa však za 11 rokov sankčných opatrení nestalo a Severná Kórea teraz tvrdí, že je schopná nukleárnou hlavicou zasiahnuť územie Spojených štátov. Médiá si preto kladú otázku, či môžu byť ekonomické sankcie v prípade Severnej Kórey účinné.
Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia Heather Nauertová si myslí, že áno. "Je to legitímna otázka," povedala minulý týždeň novinárom. "Môžem povedať, že nátlaková stratégia funguje," pokračovala. "Keď vidíte, čo sa stalo v nedeľu (šiesta jadrová skúška KĽDR z 3. septembra), možno si hovoríte, preboha, vôbec to nefunguje. Ale tak tomu nie je: účinok sankcií sa môže dostaviť až po veľmi, veľmi dlhom čase. Nepríde zo dňa na deň," vyhlásila Nauertová.
Pozrite si aj rozhovor so slovenským cestovateľom Martinom Navrátilom, ktorý Severnú Kóreu navštívil:
Vzdať sa jadrových schopností je to posledné
Na efekt sankcií je potrebné čakať tiež podľa Victora Cha, profesora Georgetownskej univerzity vo Washingtone a údajne budúceho veľvyslanca USA v Južnej Kórei. "Všetci tvrdili, že sankcie proti Iránu nefungujú, kým Irán neobnovil vyjednávania. To isté sa deje so Severnou Kóreou. Až sa vráti k rokovaciemu stolu, bude to známka toho, že sankcie zafungovali, ale o tom už sa nedozvieme, pretože sa všetci budú sústrediť na vyjednávanie. Takže je potrebné mať na pamäti, že sankcie nefungujú do tej chvíle, než začnú fungovať," citoval Cha portál Quartz. S týmto postojom je však skôr osamotený.
Quartz zdôrazňuje, že Kim Čong-un sa s riešením diplomatickej krízy nemusí ponáhľať. Pri moci by mohol byť ešte niekoľko desaťročí a jeho cieľom nie je obohatiť svojich obyvateľov, zbaviť sa sankcií alebo byť prijatý medzinárodným spoločenstvom, ale ovládnuť Kórejský polostrov. A v tomto ohľade mu stoja v ceste hlavne Spojené štáty a ich spojenectvo s Južnou Kóreou. Tým by však mohlo otriasť vyvinutie rakety schopnej doniesť jadrovú hlavicu na americké územie.
Vedúci programu proti šíreniu jadrových zbraní pre východnú Áziu v Inštitúte medzinárodných štúdií v kalifornskom Monterey Jeffrey Lewis si nemyslí, že sa KĽDR jadrového programu vzdá, a to aj v prípade zvýšeného tlaku Číny. "Vzdať sa vlastných jadrových schopností je to posledné, čo by v tej chvíli človek urobil. Je to jediná vec, ktorú nemôžu nijako ovplyvniť," povedal Lewis denníku The New York Times.
Podľa publicistického portálu Vox si je režim Kim Čong-una dobre vedomý toho, čo sa stane s autoritárskymi režimami, ktoré sa vzdajú jadrového programu. Jeho vodcovia videli, ako dopadol pred niekoľkými rokmi líbyjský vodca Muammar Kaddáfí, a nechcú byť ďalšími v rade.
Putin: Radšej budú jesť trávu
"Žiadny počet sankcií Severnú Kóreu neodradí," povedal portálu Foreign Policy Jae Ku, riaditeľ americko-kórejského ústavu washingtonskej Školy pokročilých medzinárodných štúdií Johnsa Hopkinsa. Ruský prezident Vladimir Putin situáciu zhrnul minulý týždeň: "Radšej budú jesť trávu, než by sa len tak vzdali jadrového programu."
Severnú Kóreu podľa The New York Times nemôže zastaviť ani Čína, jej najväčší obchodný partner, hoci mnohí považujú Peking za kľúč k riešeniu krízy. Za prvých sedem mesiacov tohto roka Čína do KĽDR poslala tovar za asi dve miliardy dolárov (1,7 miliardy eur) a najnovšie sankcie sa snažia o zníženie tejto sumy. Magazín The Atlantic však upozorňuje, že Pchjongjangu sa predchádzajúce opatrenia darilo obchádzať, čo mu môže do budúcna stačiť na udržanie jadrového programu pri živote.
Analytici tiež podľa americkej televízie CNN prejavujú pochybnosti o tom, či to Peking a Moskva so sankciami myslia vážne. "Čína a Rusko sú ochotné prijať iba také sankcie, ktoré obsahujú právne medzery, čo im umožňuje určovať ich skutočnú tvrdosť," tvrdí Anthony Ruggiero z washingtonskej Nadácie pre obranu demokracií.
Či už doteraz sankcie voči Severokórejcom nezabrali preto, že nie sú dosť prísne, alebo preto, že na nich Pchjongjang vôbec neberie ohľad, faktom zostáva, že meranie ich účinnosti je vždy komplikované, napísal denník Washington Post. To platí dvojnásobne pre režim Kim Čong-una, o ktorého rozhodovacom procese svet nevie takmer nič.