Tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi sa splní veľký sen. Už o pár mesiacov by sa mali začať stavebné práce megalomanského projektu istanbulského plavebného kanála, ktorý spojí Čierne a Marmarské more. Archeológovia, ochrancovia životného prostredia aj urbanisti však argumentujú, že projekt bude mať zničujúce následky.
Megalomansky projekt už nič nezastaví. Desiatky kilometrov dlhý kanál, ktorý pretne západné predmestie Istanbulu, jazero Küçükçekmece a prepojí Marmarské a Čierne more, je totiž vysnívaným dielom tureckého vládcu Recepa Tayyipa Erdoğana.
Prezidentov sen
O kanále sa dlhé roky nehovorilo. Erdoğan ho však stále nosil v hlave. Pripomenul ho počas októbrovej návštevy Srbska. "Otvorenie nového paralelného kanála k Bosporskému prielivu, ktorému budeme hovoriť Istanbulský kanál, je môj sen. S božou pomocou položíme základné stavebné kamene už na konci tohto alebo na začiatku budúceho roka. Hovorí sa o Suezskom kanáli, Panamskom kanáli a teraz sa bude hovoriť aj o tom istanbulskom," vyhlásil Erdogan.
Istanbulský kanál je jedným z niekoľkých projektov, ktoré chce turecká vláda dokončiť do roku 2023, teda na sté výročie vzniku Tureckej republiky. V Istanbule má vyrásť napríklad tretie veľké letisko, oba mestské brehy potom prepojí niekoľko nových mostov. Len vybudovanie plavebného kanála vyjde štátnu kasu na desať miliárd dolárov. Nezávislí pozorovatelia tvrdia, že suma je veľmi podhodnotená. Presné plány na trasu kanála pozná zatiaľ iba vláda.
Továreň na peniaze, alebo stratový projekt?
Politickí činovníci tvrdia, že sa takto nákladný projekt dlhodobo vyplatí. Argumentujú tým, že plavebný kanál naštartuje ekonomiku a z Turecka urobí centrum svetovej lodnej dopravy. Ekonómovia však s takou víziou nesúhlasia. Argumentujú radom podobných megalomanských projektov, ktoré sú vždy financované zo štátnych i súkromných peňazí.
Dobrým príkladom je most Osmangazi, ktorý sa na východe Istanbule klenie cez Izmitský záliv. Most úrady otvorili vlani a mali s ním veľké plány. Vodiči však cezoň odmietajú jazdiť kvôli vysokým poplatkom. Radšej volia dlhšiu cestu po pobreží alebo plavbu trajektom. Ekonóm Mustafa Sönmez serveru Politico prezradil, že vláda len na tomto projekte v nasledujúcich rokoch príde o stovky miliónov dolárov.
Bezplatný Bospor
Vláda však tvrdí, že v prípade istanbulského kanála sa záujemcovia o 43 kilometrov dlhú plavbu nájdu. Otázkou však zostáva, či nezostanú verní ceste cez Bosporský prieliv. Istanbulu nenahráva ani konvencia z Montreux podpísaná v roku 1936. Turecko podľa nej musí umožniť bezplatnú plavbu všetkým civilným lodiam cez Bospor.
Proti výstavbe kanála sa búria pamiatkári, ochrancovia životného prostredia aj urbanisti, píše server al-Monitor. Predseda istanbulskej kancelárie Komory urbanistov Akif Burak Atlar uviedol, že jeho organizácia napadne plány na výstavbu na súde.
Zároveň uznáva, že prípadný súdny spor na výstavbe nič nezmení. Komora už takto podala do 150 sťažností na ďalšie projekty, len pri zlomku sa dočkala víťazstva. Výsledkom však vždy bolo len to, že regionálne úrady opäť schválili už odmietnutý projekt.
Urbanisti sa boja oponovať režimu
Podľa Atlara projekt istanbulského kanála nedáva zmysel. Do už tak beznádejne preplneného západného predmestia podľa neho prinesie ďalšiu záťaž. Urbanisti, ktorí pracujú pre vládu, to podľa neho vedia. Námietky si však nechávajú pre seba, pretože sa boja o prácu.
Na istote im nepridal ani minuloročný pokus o prevrat, po ktorom dostalo vyhadzov do 150-tisíc ľudí z vládnych inštitúcií a armády. Atlar tvrdí, že racionálne pripomienky urbanistov vláda berie ako tlak zo strany opozície. "Vlastne je to celé problém nedostatku demokracie," dodáva.
Zápach skazených vajec
Pokojný spánok nemajú kvôli snu Erdogana ani pamiatkári. Kanál zrejme pretne archeologické náleziská Bathonea. Nevyhne sa ani jaskyniam Yarimburgaz, ktoré sú považované za vôbec najstaršie dochované a zmapované ľudské obydlia v Európe. Či sa tieto miesta dočkajú nejakej osobitnej ochrany, doteraz vláda neuviedla.
"Vláda tomu hovorí bláznivý projekt, pre nás je to však nočná mora," tvrdí Onur Akgul z organizácie na ochranu životného prostredia Northern Forest Defense. Vedci podľa neho na základe dlhodobých pozorovaní tvrdia, že výstavba kanála naruší jemnú rovnováhu medzi Čiernym a Marmarským morom. Očakávajú, že v Marmarskom mori vzrastie koncentrácia sirovodíka. Obyvatelia Istanbulu sa tak môžu tešiť na intenzívny zápach skazených vajec. Kanál pochopiteľne naruší tiež migračné trasy zvierat.
Skaza zdrojov pitnej vody
Následkom výstavby neuniknú ani zdroje pitnej vody. "Z oblasti Sazlidere, kadiaľ povedie plavebný kanál, odoberá pitnú vodu 13 mestských častí Istanbulu," opisuje urbanista Nuray Çolak. Pripomína, že mesto má už tak veľké problémy s dodávkami vody. "Toto je tá posledná vec, ktorú Istanbul aj celé Turecko potrebuje. Nechápem, ako o ňom niekto môže vôbec premýšľať. Nie je na tom nič logického," myslí si.
Vláda však argumentuje, že Bosporský prieliv je jedným z najexponovanejších miest svetovej lodnej dopravy a potrebuje odľahčiť. Ročne tadiaľto prepláva asi 53-tisíc plavidiel. Na dohľad tureckým pamiatkam sa pomaly posúvajú aj veľké tankery s nebezpečným nákladom. Nehody týchto strojov sú priamo v Bospore výnimočné. Ropa sa tu naposledy rozliala v roku 2003, pred dvoma rokmi tanker narazil do pobrežia.
"Výstavbou istanbulského kanála sa minimalizuje vplyv lodnej dopravy na okolie v Bosporskom prielive," argumentuje minister dopravy Ahmet Arslan. Vláda podľa neho vykonala všetky potrebné prieskumy aj analýzy dopadov na životné prostredie pre výstavbu istanbulského kanála. V apríli tohto roku verejnosť ubezpečil, že okolo kanála sa plánuje výsadba stromov aj zatrávnených plôch.