Dreamstime
StoryEditor

Uťahovanie opaskov pred Vianocami. Vysoká inflácia trápi aj východnú Európu

11.12.2021, 12:53
Autor:
TASRTASR
Ceny základných tovarov v regióne rastú najrýchlejšie za uplynulých 10 rokov.

Vysoká miera inflácie trápi mnohé štáty sveta. Obyvatelia východnej Európy nie sú výnimkou. Musia si tiež riadne pritiahnuť opasky pred Vianocami, ktoré aj bez inflácie predstavujú nápor na peňaženky.

Matei Susnea prešiel krížom-krážom Bukurešť, aby našiel vianočný stromček, ktorý by si mohol dovoliť. Ale vzhľadom na prudký nárast cien tovarov každodennej potreby sa obáva, že sa bez neho on a jeho rodina budú musieť tento rok zaobísť.

Rovnako ako milióny iných, aj tento 42-ročný rumunský stavebný robotník pociťuje tlak v dôsledku nárastu inflácie, ktorá naberá na tempe v strednej a východnej Európe. Dôvodom sú problémy v dodávateľských reťazcoch, napätý trh práce a tlak na zvyšovanie miezd.

Najvyšší nárast cien za posledných desať rokov

Ceny základných tovarov v regióne rastú najrýchlejšie za uplynulých 10 rokov. Sú v priemere približne o 7 percent vyššie ako pred rokom a v niektorých prípadoch aj oveľa viac. V hlavnom meste Rumunska sú vianočné stromčeky o 20 až 30 percent drahšie.

​Centrálne banky v regióne, ktoré od júna zvyšujú úrokové sadzby, sú presvedčené, že cenovej špirále sa dá stále vyhnúť.

No vzhľadom na to, že mzdy rastú len veľmi pomaly, zamestnávatelia aj spotrebitelia začínajú prispôsobovať svoje správanie inflácii, čo ekonómovia a centrálni bankári nazývajú sekundárne inflačné efekty.

Oficiálna línia je, že mnohé faktory, ktoré poháňajú infláciu, sú prechodné, ale niektorí ekonómovia sa obávajú, že sa už roztáča inflačná špirála. Ďalší sa domnievajú, že zamestnávatelia budú musieť v budúcom roku zvýšiť mzdy v priemere o dvojciferné číslo vzhľadom na napätú situáciu na trhu práce.

V Českej republike je pätina zamestnancov pripravená zmeniť prácu, ak ich mzdy nebudú rásť v súlade s cenami, ukázal novembrový prieskum agentúry STEM/MARK. Zároveň viac ako polovica priemyselných firiem sa chystá v budúcom roku zvýšiť ceny o vyše 5 percent, odhalil októbrový prieskum.

Problémy majú všetky krajiny

Najnovšie údaje uvádzajú priemernú infláciu v celom regióne na úrovni približne 7 percent, čo je najvyššia úroveň za dve desaťročia v Poľsku, 13-ročné maximum pre Českú republiku a Rumunsko a 14-ročné maximum v Maďarsku.

Prognózy centrálnych bánk ukazujú, že inflácia sa v nasledujúcom roku v týchto štyroch krajinách priblíži k priemeru 6 percent, čo bude najvyšší priemer v regióne od finančnej krízy v roku 2008.

Analytik Capital Economics James Reilly predpovedá, že základné cenové tlaky udržia infláciu vo východnej Európe vysokú do roku 2023, pričom samotné potraviny k nej pridajú v roku 2022 percentuálny bod.

​Ďalšie zvyšovanie sadzieb bude mať podľa neho tlmiaci účinok, ale zároveň veľké rozpočty, najmä v Poľsku a Maďarsku, by mohli opäť zvýšiť tlak.

Podľa ekonómov zníženie daní na benzín, plyn a elektrinu, ktoré oznámila poľská vláda, zníži vrchol inflácie na začiatku roka 2022, ale politika rozdeľovania hotovosti domácnostiam by mohla viesť k vyššej inflácii neskôr v priebehu roka. Pre niektorých Poliakov je už teraz zmena cien markantná.

Orbán zvýšil minimálnu mzdu o 20 percent

V Maďarsku premiér Viktor Orbán, ktorý bude čeliť na budúci rok tvrdému súboju o znovuzvolenie, zvýšil minimálnu mzdu takmer o 20 percent. Centrálna banka už pripustila, že inflácia sa z cien energií a palív prelieva do spracovaných tovarov.

Food for Life, charitatívna organizácia, ktorá poskytuje bezplatné jedlo pre viac ako 13-tisíc chudobných Maďarov, bola nútená v predchádzajúcich rokoch zredukovať sortiment vo svojich potravinových balíkoch na tucet položiek približne z 22.

Za rovnakú sumu menej potravín

Vypustila pritom drahšie položky, pretože ceny "sú nebesky vysoké", povedal jej šéf Attila Szanyi-Karl.

Medzitým maďarské združenie výrobcov stavebných materiálov oznámilo zvýšenie cien o 10 percent až 20 percent v dôsledku vyšších nákladov na energie a dopravu.

​Niektorí z kupujúcich na budapeštianskom trhu hovoria, že teraz minú len na jedlo zhruba 100-tisíc (274,36 eura) mesačne, čo sú približne dve tretiny priemerného dôchodku.

"Nespočítala som presne, o koľko viac všetko stojí," povedala 62-ročná Zsoka, ktorá odmietla uviesť svoje priezvisko.

"Viem len, že si za rovnakú sumu peňazí môžem dovoliť oveľa menej ako predtým," dodala.

01 - Modified: 2021-11-21 04:15:58 - Feat.: 0 - Title: Analýza: Sulíkovo inflačné faux pas. Hľadáme vinníka rastu cien 02 - Modified: 2021-11-21 20:19:50 - Feat.: 0 - Title: Popieraním reality infláciu neznížime 03 - Modified: 2021-11-30 10:36:33 - Feat.: 0 - Title: Zdražovanie naberá na obrátkach. Inflácia v eurozóne je najvyššia od vzniku eura 04 - Modified: 2021-12-03 19:07:53 - Feat.: 0 - Title: Bullard: Inflácia je vysoká, Fed by mal menovú politiku sprísniť
01 - Modified: 2024-11-21 15:07:50 - Feat.: - Title: Strach a hrôza z britského rozpočtového prepadáku sú varovaním pre Donalda Trumpa 02 - Modified: 2024-11-21 14:47:43 - Feat.: - Title: V Prahe pre nízke platy či byrokraciu protestovali stovky policajtov a hasičov 03 - Modified: 2024-11-21 14:44:44 - Feat.: - Title: Obchodná vojna s USA môže mať v Európe za následok recesiu a vysokú infláciu 04 - Modified: 2024-11-21 10:45:56 - Feat.: - Title: Maďarsko umiestni pri hraniciach s Ukrajinou protivzdušný systém, obáva sa eskalácie 05 - Modified: 2024-11-20 22:30:26 - Feat.: - Title: Kazašský prezident Tokajev v Budapešti rokoval so Sulyokom i Kövérom, rokovali aj o Ukrajine
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/zahranicna-ekonomika, menuAlias = zahranicna-ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
21. november 2024 16:41