Rok 2017 bol pre Európu úspechom na mnohých frontoch, aspoň čo sa týka hospodárskych výsledkov. Medzinárodný menový fond nazval európske hospodárstvo "motorom svetového obchodu".
Ešte na začiatku tohto roka nemala Európa takmer žiadne pozitívne vyhliadky do blízkej budúcnosti. Prebiehajúce rokovania o Brexite, opätovný kolaps najstaršej talianskej banky či séria nadchádzajúcich volieb v európskych štátoch nevyvolávali u investorov optimizmus ohľadom budúceho vývoja.
O 12 mesiacov neskôr vyzerá všetko inak a Medzinárodný menový fond dokonca nazval európske hospodárstvo "motorom svetového obchodu".
Podľa predpovedí Európskej komisie (EK) rástla eurozóna v roku 2017 o 2,2 percenta, čo je najrýchlejší rast za poslednú dekádu. Prejavilo sa to aj na kurze eura, portál Quartz uvádza, že mena by mala oproti doláru tento rok posilniť o 13 percent, čím by sa stala tou najvýkonnejšou z desiatky najpoužívanejších mien sveta.
Všeobecný optimizmus aj definitívny koniec dlhovej krízy
Optimizmus zdieľajú aj obchodníci naprieč regiónom. Agentúra Bloomberg v novembri priniesla správu, že sebaistota nemeckých spoločností dosiahla rekordnú úroveň.
Dáta eurokomisie ukazujú, že indikátor ekonomickej dôvery ESI (Economic Sentiment Indicator), dosiahol tento rok v rámci krajín EÚ najvyššiu úroveň od roku 2007. Podobné výsledky vykazuje aj francúzske hospodárstvo, kde prezident Emmanuel Macron vykonáva zásadné zmeny pracovného trhu.
Štáty na juhu Európy, ktoré sa ešte v roku 2012 potácali v dlhovej kríze, zaznamenali v roku 2017 obrat k lepšiemu. V októbri agentúra S&P nečakane zvýšila úverový rating Talianska prvýkrát za posledných 30 rokov. Mesiac predtým zvýšila úverový rating aj Portugalsku.
Jeden z najjasnejších signálov zlepšenia situácie v eurozóne ale prišiel z Grécka. Krajina, ktorá bola pred dvoma rokmi takmer vyhodená z menovej únie, sa tento rok úspešne vrátila na dlhopisový trh a jej úverový rating zlepšili agentúry Fitch aj Moody‘s.
Na európskom úspechu sa výrazne podpísalo aj české hospodárstvo, ktoré dosiahlo v roku 2017 rast blížiaci sa piatim percentám, čo ho radí medzi špičku EÚ. Spoločne s ďalšími európskymi ekonomikami mimo eurozóny, ako napr. Poľsko či Rumunsko, tak zažíva "zlaté obdobie" ekonomického rastu, nízkej nezamestnanosti a zvládnuteľnej inflácie. Pre porovnanie, slovenská ekonomika ku koncu 3. štvrťroka tohto roka medziročne vzrástla o 3,3 percenta.
"Česká ekonomika zrejme zažíva vrchol svojho cyklického rastu. Päťpercentnú medziročnú dynamiku sme síce videli už v roku 2015, vtedy bol ale rast napumpovaný peniazmi EÚ, ktoré bolo nutné do konca roka minúť. Tentoraz stoja za rastom stabilnejšie faktory, "uviedol pre Aktuálne.cz hlavný ekonóm UniCredit Bank Pavel Sobíšek.
Politická neistota pretrváva
Súčasná situácia však neznamená, že v roku 2018 nehrozia žiadne komplikácie. Analytici spoločnosti HSBC upozorňujú, že väčšina krajín eurozóny síce zažíva rast pracovného trhu, ale na mzdách sa to príliš neprejavuje. Tie sú pritom nevyhnutné pre udržanie spotreby, ktorá je motorom ekonomického rastu.
Najväčšie obavy z budúceho vývoja vyvoláva politická situácia. Neistota, spojená s úspechmi pravicových populistov naprieč Európou, znervózňuje investorov a ohrozuje tak pokračovanie priaznivých hospodárskych podmienok.
V Nemecku sa v priebehu troch mesiacov od volieb stále nepodarilo vytvoriť koalíciu. Katalánske separatistické strany získali väčšinu kresiel v regionálnom parlamente, čo s najväčšou pravdepodobnosťou znamená ďalšie strety s centrálnou vládou v Madride.
Krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) sa v decembri stala členom vládnucej koalície. A po kontroverzný poľskej súdnej reforme spustila EK 20. decembra prvýkrát v histórii tzv. Článok 7, ktorý by mohol viesť až k odobratiu hlasovacích práv krajiny v EÚ.
Rok 2017 sa tiež nevyznačoval prílišnou politickou stabilitou, ale na ekonomickom raste sa to neprejavilo. Nemožno ale jednoznačne predpokladať, že sa táto situácia zopakuje aj na budúci rok.