Rakúsko bude rokovať s ďalšími krajinami o svojom návrhu, ako obmedziť vyplácanie prídavkov cudzincom pracujúcim v alpskej republike na ich deti, ktoré žijú v iných členských krajinách EÚ. Nové pravidlá by Viedeň chcela presadiť na celoúniovej úrovni.
Rakúska ministerka zahraničia Karin Kneisslová to povedala po dnešnom stretnutí so štátnym tajomníkom slovenského ministerstva zahraničia Ivanom Korčokom. Slovensko podľa Korčoka očakáva, že prípadné zmeny nebudú diskriminovať jeho občanov.
"Čo sa týka rodinných prídavkov, je to niečo, čo sa v Rakúsku preberá ako otázka férovosti na európskej úrovni. Prajeme si celoeurópsku indexáciu. Detaily prenecháme rezortným kolegom, ktorí by mali viesť dialóg," uviedla Kneisslová na tlačovej konferencii. Ohľadom takzvanú indexáciu prídavkov zmienila rozdielnu životnú úroveň v jednotlivých štátoch EÚ.
Korčok hovorí o diskriminácii
Podľa skorších informácií by príslušný zákon o indexácii mal priniesť Rakúsku úspory vo výške približne 114 miliónov eur. V roku 2016 do európskeho zahraničia putovalo z Rakúska 273 miliónov eur určených pre 132-tisíc detí. V Rakúsku pracujúci Slováci dostali na deti žijúce vo vlasti 63 miliónov eur, Česi 18 miliónov eur.
Slovensko očakáva, že nové pravidlá nebudú diskriminovať Slovákov, ktorí legálne pracujú v Rakúsku a ktorí tam platia dane a odvody. "Vnímame to ako dôležitú otázku európskeho práva. Mobilita je silnou a základnou otázkou fungovania vnútorného trhu (EÚ). Očakávame, že bude striktne uplatnený princíp nediskriminácie," povedal Korčok.
Otázka migrácie
Už pri predchádzajúcom pokuse rakúskych ľudovcov (ÖVP) o indexáciu prídavkov na deti na začiatku minulého roka Európska komisia dala ale najavo, že by ju nepovažovala za zlučiteľnú s európskym právom.
Kneisslová pred novinármi spomínala vyjadrenie rakúskeho kancelára Sebastiana Kurze, že kvóty na prerozdeľovanie utečencov v krajinách EÚ nie sú správnym riešením. "Je potrebné nájsť riešenie, ktoré sa nesmie obmedzovať len na kvóty," povedala ministerka, ktorá na svoju prvú zahraničnú cestu vo funkcii šéfky rakúskej diplomacie zavítala práve na Slovensko, ktoré spolu s Českou republikou a ďalšími štátmi migračné kvóty dlhodobo odmieta.
Jadrová energia
Z vyjadrení Kneisslovej tiež vyplynulo, že Rakúsko, ktoré v minulosti vystupovalo proti českej jadrovej elektrárni Temelín, nemieni protestovať proti dokončeniu rozostavanej slovenskej atómovej elektrárne Mochovce. Ministerka pripomenula únijnú legislatívu, podľa ktorej rozhodovanie o energetických zdrojoch patrí jednotlivým štátom.
"Sme si plne vedomí významu jadrovej elektriny pre Slovenskú republiku. Podľa Lisabonskej zmluvy je energetický mix jednotlivých krajín národná kompetencia. To treba rešpektovať," povedala rakúska ministerka.
Rakúsko je druhým najväčším zahraničným investorom na Slovensko. Obaja politici na spoločnej schôdzke podľa Korčoka hovorili aj o budovaní nového cestného a železničného spojenia medzi Rakúskom a Slovenskom.