Čína načrtla svoju stratégiu pre rozvoj novej Hodvábnej cesty, ktorá by mala zvýšiť jej globálny vplyv. Novinkou v pôvodnom pláne je trasa vedená cez Arktídu, ktorá by mohla skrátiť cestu loďou z Číny do Holandska o 20 dní.
O zámere vybudovať novú Hodvábnu cestu sa čínsky prezident Si Ťin-pching prvýkrát zmienil v roku 2013 pri návšteve Kazachstanu. Podľa jeho vtedajší vízie mala nová chodník viesť po cestách a železniciach a do určitej miery kopírovať starovekú Hodvábnu cestu, tá kedysi spájal Čínu s rímskou ríšou. K tejto ceste neskôr Číňania pripojili aj krajiny južnej a juhovýchodnej Ázie.
Prvá trasa novodobej cesty vedie po súši - cez Strednú Áziu, do Ruska a Európy. Druhá je potom po mori - do juhovýchodnej a južnej Ázie, potom Indického oceánu a ďalej do Perzského zálivu a Stredozemného mora. Ako napísala agentúra Reuters, nová trasa by mala pribudnúť aj cez Arktídu. Vznikla by takzvaná polárna Hodvábna cesta.
Nová trasa cez arktickú oblasť
Čína v piatok zverejnila svoj prvý oficiálny politický dokument, v ktorom vysvetlila svoju stratégiu pre oblasť Arktídy. Jej cieľom je rozvinúť obchodné cesty v regióne a zvýšiť svoj globálny vplyv. Ambicióznemu projektu nahráva dlhodobé topenia ľadu v polárnom regióne, ktoré vedci prisudzujú zmene klímy.
Podľa správy, ktorú zverejnila agentúra Reuters, by doprava cez severný námorný chodník ušetrila pri ceste zo Šanghaja do Rotterdamu v porovnaní s tradičnou cestou, ktorá prechádza cez Suezský kanálom, asi 20 dní.
Zhang Xia, výskumný pracovník Čínskeho inštitútu polárneho výskumu, uviedol, že z rozvoja trás budú profitovať tie krajiny, ktoré sa silne spoliehajú na obchodovanie na mori. "Niektoré regióny na tradičných lodných trasách z Číny do Európy sú znepokojené politickou nestabilitou. Lode na týchto vodných trasách sú napádané pirátmi. Na arktických trasách nič také nehrozí," povedal Xia.
Upozornil však, že arktické cesty môžu byť kvôli zamŕzaniu v zimnom období dostupné iba sezónne. Jeho kolega Zhao Long dodal, že arktické trasy pomôžu zintenzívniť hospodársku spoluprácu medzi EÚ a Čínou.
Konkurencia nespí
Čína sa najskôr bude musieť vyrovnať s konkurenciou. Nároky na veľkú časť Arktídy vzniesli aj členovia Arktickej rady, ktorej hlavnými členmi sú Dánsko, Švédsko, Nórsko, Island, Fínsko, Rusko a USA. Čína navyše nie je štátom, ktorý by spadal do arktického pásu. V Arktickej rade má preto iba štatút pozorovateľa.
Čína sa však snaží v polárnej oblasti angažovať stále viac. Zaujíma sa tu o ťažbu ropy, plynu, nerastných zdrojov a ďalších nefosílnych zdrojov energie. Jedným z dôvodov rastúceho záujmu v tomto regióne je hlavný podiel Číny v ruskom projekte na skvapalnený plyn Jamal, ktorý by mal Číne dodávať štyri milióny ton skvapalneného zemného plynu ročne.
Rusko je jedným zo strategických partnerov Číny, ktorý jej ambície víta. Západné krajiny sa na ne však dívajú so skepticizmom, pretože sa obávajú, že by Čína mohla mať vojenské ciele a navyše by mohla poškodiť životné prostredie. Čínsky námestník ministra zahraničia Kong Yuanyou v piatok obavy západných krajín odmietol.
Krajina sľúbila, že bude spolupracovať s arktickými štátmi a bude rešpektovať tradície a kultúru obyvateľov Arktídy, vrátane domorodých národov, a zachová životné prostredie.