Pokles populácie spôsobil v Japonsku najväčší nedostatok pracovných síl za štvrť storočia. Pomer ponuky pracovných miest k dopytu po nich je najhorší od polovice 70. rokov a ekonómovia už vláde dlho odporúčajú, aby zmiernila prísne imigračné pravidlá. Hlboký dôraz na kultúrnu homogenitu však sebou nesie to, že pred cudzincami Tokio uprednostňuje umelú inteligenciu.
Tretia najväčšia svetová ekonomika s klesajúcou pôrodnosťou a predlžovaním dĺžky života rýchlo starne. Japonsko tak nielenže má menej práceschopných ľudí, ale znižuje sa aj jeho spotrebiteľský dopyt aj maloobchodné ceny.
Premiér Šinzó Abe a jeho vláda sa ale stále obávajú, že by imigranti mohli narušiť spoločenský poriadok a na trh práce je nechce pustiť. Namiesto nich má nastúpiť informačné technológie, umelá inteligencia, ženy a starší ľudia.
Odborníci však pred týmto prístupom varujú. Aj keď automatizácia môže podľa nich problém poklesu populácie zmierniť, riešením je väčšia imigrácia. Japonsko chce síce migrantov, ale nie imigrantov. Niektoré odvetvia ako stavebníctvo či ošetrovateľstvo Tokio otvorilo zahraničným odborníkom, cestu k trvalému pobytu im ale neuľahčilo.
Minulý mesiac premiér oznámil, že chce otvoriť dvere zahraničným odborníkom, chce ale obmedziť dĺžku ich pobytu a nedovoliť im, aby sebou priviedli rodinných príslušníkov.
A aj keď tvrdé bariéry ako imigračný zákon zmiernené boli, mäkké prekážky zostávajú. Žiadatelia o pracovné vízum napríklad musia absolvovať skúšku z japončiny, a to môže byť náročné. Znalosť angličtiny je ale v Japonsku na nízkej úrovni a rade Japoncov nemusí komunikácie v inom ako rodnom jazyku vyhovovať.
Na základe štúdie situácie v Nemecku došli japonskí politici k záveru, že stratégia dočasnej migrácie je z hľadiska sociálnej stability racionálnejšia. Japonsko sa obáva, že s prijatím veľkých neasimilovaných skupín zahraničných pracovníkov by mohla vzrásť zločinnosť aj sociálne problémy.