Fínska vláda experimentuje so zavedením univerzálneho príjmu, ktorý by mohol nahradiť doterajší systém sociálnych dávok. Už teraz vypláca 2-tisícom ľudí sumu 560 eur mesačne, bez akýchkoľvek ďalších podmienok.
V súčasnosti sa vo Fínsku s myšlienkou pohrávajú aj pravicové strany, ktoré v nej vidia spôsob zjednodušenia sociálneho systému.
Systém už rok testujú
Do dvojročného skúšobného programu, ktorý beží od januára 2017, sa zúčastnilo 2-tisíc nezamestnaných Fínov vo veku od 25 do 58 rokov. Tí budú mať na peniaze nárok aj v prípade, že si nájdu prácu.
Fínske úrady veria, že im experiment s univerzálnym príjmom pomôže vyriešiť problém s nastavením sociálneho systému.
Neprídu o výhody
Pre mnohých nezamestnaných je totiž výhodnejšie zostať bez práce, pretože v prípade ich nástupu do zamestnania im po odpočítaní vyššej sadzby dane zostane menej peňazí.
Nápad zaviesť univerzálny základný príjem sa vo fínskych ľavicových politických kruhoch rozoberá od 80. rokov minulého storočia, píše denník The Guardian. Spočiatku malo ísť o spôsob boja s ekonomickými a sociálnymi dôsledkami upadajúceho priemyslu.
Následky automatizácie
V súčasnosti si vo Fínsku s myšlienkou pohrávajú aj pravicové partaje, ktoré v nej vidia spôsob zjednodušenia sociálneho systému.
Okrem toho by mohol program jednotnej "sociálne dávky" pre všetkých pomôcť zmierniť následky rastúcej automatizácie v rôznych profesiách, ktorá vedie k nárastu nezamestnanosti.
Kto to zaplatí?
Idea základného príjmu má vo Fínsku aj svojich odporcov. "Problémom je financovanie týchto benefitov," hovorí Ilka Kaukoranta, hlavný ekonóm centrálnej organizácie fínskych odborov.
"Benefity sú platené z daní, ktoré odvádzajú zamestnanci. Ak dáte každému dostatok finančných prostriedkov, ľudia budú úplne racionálne pracovať menej."
Model, ktorý sa momentálne testuje, by podľa Kaukorantu v prípade implementácie na národnej úrovni zvýšil deficit rozpočtu o päť percent HDP.
Vo Švajčiarsku sa to neuchytilo
Pokusy o zavedenie určitej formy univerzálneho príjmu prebehli aj v ostatných európskych krajinách. Vo Švajčiarsku ale tento typ sociálnej istoty neprešiel. V roku 2016 ho v referende jasnou väčšinou odmietli tamojší obyvatelia, proti sa vyslovilo takmer 77 percent hlasujúcich.
Naopak forma základného príjmu v menšom meradle funguje na Aljaške. Jej obyvatelia dostávajú ročne čiastku približne dvetisíc dolárov od fondu, ktorý obsahuje prevažne finančné prostriedky získané predajom ropy.
Na tieto peniaze majú nárok všetci, ktorí oň požiadajú. Podľa nedávnej štúdie nemá benefit žiadny vplyv na celkovú zamestnanosť. Univerzálny príjem zaviedlo v roku 2008 čínske Macao, v roku 2011 ho dočasne zaviedol Irán.
Technologickí giganti sú za
Práve návšteva Aljašky presvedčila o výhodách tohto systému zakladateľa Facebooku Marka Zuckerberga. Prístup najmladšieho amerického štátu by podľa neho mohol "ísť príkladom zvyšku krajiny".
Medzi zástancov sa radí aj vynálezca Elon Musk alebo bývalý kandidát na prezidenta Bernie Sanders. V minulosti túto myšlienku obhajoval Martin Luther King alebo ekonóm Milton Friedman.