Európska komisia dnes pre roky 2021 až 2027 navrhla dlhodobý rozpočet Európskej únie vo výške 1,135 bilióna eur v záväzkoch, čo podľa nej zodpovedá 1,11 percentám hrubého národného dôchodku (HND) spoločenstva.
Pre prvý viacročný finančný rámec po odchode Británie z EÚ tiež komisia navrhuje špeciálnym mechanizmom posilniť prepojenie medzi úniovými peniazmi a dodržiavaním zásad právneho štátu.
V prostriedkoch na platby návrh Európskej komisie počíta s 1,105 biliónami eur, teda 1,08 percenta HND, plynie z informácií komisie.
Členské krajiny sa musia zhodnúť
V bežných cenách, teda s prihliadnutím na infláciu, rozpočet predstavuje sumu 1,279 bilióna eur v záväzkoch a 1,246 bilióna v platbách.
O návrhu komisie teraz bude rokovať europarlament a jednomyseľne sa na ňom musia zhodnúť aj členské krajiny. V nadchádzajúcich debatách bude zrejme sporný návrh na nový mechanizmus, ktorý ochráni rozpočet EÚ pred finančnými rizikami spojenými s všeobecnými nedostatkami, ktoré sa týkajú dodržiavania zásad právneho štátu. Komisia v tejto súvislosti opakovane upozorňuje na situáciu v Poľsku a Maďarsku.
Podľa dnešného návrhu by na podnet komisie mohli štáty EÚ pozastaviť, obmedziť alebo zakázať prístup k finančným prostriedkom EÚ spôsobom, ktorý budú pokladať za primeraný povahe, závažnosti a rozsahu nedostatkov právneho štátu v danej krajine.
"Čerstvé peniaze" na nové priority
Európska komisia chce v rozpočte pre roky 2021 až 2027 obmedziť prostriedky na spoločnú poľnohospodársku politiku asi o päť percent a asi o sedem percent na politiku súdržnosti, teda na fondy, z ktorých čerpajú menej rozvinuté krajiny zo stredu a východu únie. Naopak, posilniť plánuje EK financovanie priorít, ako je lepšie riadenie hraníc, bezpečnosť a obrana, ale aj investície do výskumu a inovácií, vzdelávania alebo digitálnej ekonomiky.
Nové priority hodlá komisia riešiť asi z pätiny úsporami v existujúcich programoch, ale predovšetkým "čerstvými peniazmi". Súčasný systém založený na dani z pridanej hodnoty by mal byť zjednodušený, EK však navrhla tiež nové vlastné zdroje rozpočtu.
Malo byť to byť 20 percent príjmov zo systému obchodovania s emisiami, trojpercentná paušálna sadzba na nový a postupne ešte len zavádzaný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb a vnútroštátny príspevok vypočítaný podľa množstva nerecyklovaných plastových obalových odpadov v jednotlivých štátoch vo výške 0,80 eura za kilogram. Tieto nové zdroje majú podľa EK predstavovať 12 percent celkového rozpočtu Únie a mohli by ročne predstavovať asi 22 miliárd eur.