Americké rozhodnutie odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom dopadne na desiatky firiem v Spojených štátoch či v Európe, ktoré mali v pláne dodávať do krajiny svoje výrobky či služby.
Obnovenie sankcií zasiahne mimo iného veľké ropné spoločnosti, automobilky či výrobcov lietadiel väčšinou sídliacich v Európe. Európske firmy riešia, ako zachrániť svoje plánované kontrakty či investície, uviedol denník The Wall Street Journal (WSJ).
Podľa Washingtonu budú po prechodnom období 90, prípadne 180 dní obnovené všetky sankcie, ktoré platili pred uzatvorením dohody v roku 2015. Týkať sa budú ropných či energetických spoločností, dodávok kovov a ďalších surovín, predaja automobilov a lietadiel alebo iránskeho bankového sektora.
Postihnuté zrejme budú ropné spoločnosti Total či Shell, automobilky Volkswagen, Renault alebo Peugeot, strojársky gigant Siemens či leteckí výrobcovia Airbus a Boeing. Všetky tieto firmy si v Iráne po zrušení sankcií dohodli kontrakty, ktoré najnovšie kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa môžu zastaviť.
EÚ chce pokračovať v iránskej dohode
Predstavitelia EÚ síce dnes v spoločnom vyhlásení vlád 28 členských krajín potvrdili zámer pokračovať v napĺňaní iránskej dohody a ponechať tak európskym firmám prístup na iránsky trh, podľa expertov to však nemusí byť dostačujúce.
Európske firmy, ktoré majú pobočky v USA, by totiž podľa niektorých právnikov porušovali americké zákony, ak by sa rozhodli ignorovať Washingtonom uvalené sankcie. V prípade, že v Spojených štátoch nepodnikajú, by sa rovnako vystavovali riziku americkej odvety, uviedol ekonomický web Quartz.
Európske firmy môžu požiadať americké ministerstvo financií o udelení výnimky zo sankcií. Minister financií Steven Mnuchin v utorok bez bližších podrobností uviedol, že možnosť udelenia tejto výnimky existuje.
Udelenie výnimky
Podľa WSJ to už napríklad začal riešiť francúzsky Total. Spoločnosť, ktorá uzavrela zmluvu v hodnote miliardy dolárov týkajúce sa podmorskej ťažby zemného plynu, sa obrátila so žiadosťou o pomoc pri vyjednávaní s Washingtonom na francúzsku vládu. V prípade krachu rokovaní podľa zdrojov WSJ firma uvažuje o tom, že by väčšinový podiel na projekte previedla na čínsku ropnú spoločnosť CNPC.
Britsko-holandský Shell zase dodáva do Iránu technológie spojené s ťažbou a úpravou ropy, čo firme vlani zabezpečilo hrubý príjem 6,3 milióna dolárov. Spoločnosť Trumpov krok nekomentovala, v skoršom vyhlásení však uviedla, že chce v dodávkach pokračovať.
Podriadiť sa sankciám
Nemecký Siemens, ktorý má v Iráne zmluvy v rádoch desiatok miliárd dolárov na dodávky vlakov či elektrárenských technológií, sa podľa dnešného vyhlásenia svojho finančného riaditeľa Ralfa Thomasa chystá americkým sankciám podriadiť. Firma podľa neho zatiaľ hodnotí možný vplyv Trumpovho kroku a čaká, ako sa k nemu postaví medzinárodné spoločenstvo.
Odlišný prístup má podľa WSJ automobilka Renault, ktorá v spolupráci s iránskymi spoločnosťami vyrába pre iránsky trh 150 tisíc vozidiel ročne. Jej predstavitelia predpokladajú, že budú môcť pokračovať v tomto podniku aj po obnovení amerických sankcií, pretože väčšina súčastiek pre vozidlá sa vyrába priamo v Iráne.