Plynovod Transanatolian Natural Gas Pipeline (TANAP), ktorý privádza do Turecka plyn z Azerbajdžanu, dnes oficiálne otvoril prevádzku.
Plynovod vedie až na hranice s Európskou úniou a je súčasťou širšieho európskeho projektu, ktorého cieľom je obmedziť závislosť Európy na ruskom plyne. Okrem toho je projekt súčasťou ambícií Turecka stať sa veľkým energetickým centrom.
Oficiálneho začatia prevádzky sa zúčastnili prezidenti Turecka Recep Tayyip Erdogan a Azerbajdžanu Ilham Alijev, ale aj ukrajinský prezident Petro Porošenko a srbský prezident Aleksandar Vučić.
Energetická "hodvábna cesta"
"Robíme historický krok. Zahajujeme projekt, ktorý je energetickou 'hodvábnou cestou'," povedal pri otváracom ceremoniáli Erdogan.
Turecký prezident tiež uviedol, že do Turecka by malo do roku 2020 plynovodom ročne pritiecť šesť miliárd metrov kubických plynu.
Ďalších desať miliárd metrov kubických by malo tiecť ďalej do Európy. TANAP má byť časom na grécko-tureckej hranici napojený na plynovod Trans-Adriatic Pipeline (TAP), ktorým má prúdiť plyn cez Grécko a Albánsko do Talianska. Podľa Erdogana by sa tak mohlo stať v júni 2019.
Plyn z Azerbajdžanu
TANAP je dlhý 1840 kilometrov a prepravuje plyn z rozsiahleho poľa Šach Deniz II z Azerbajdžanu cez Gruzínsko.
Náklady na výstavbu predstavovali 7,99 miliardy dolárov, uviedla agentúra Reuters. Kapacitu plynovodu možno rozšíriť na 22 miliárd metrov kubických, v prípade dodatočných investícií až na 31 miliárd metrov kubických. Ďalší plyn by mohol do plynovodu prúdiť z Iránu, Iraku, Turkménsku a Ruska.
Akcionári TANAP sú azerbajdžanská štátna energetická spoločnosť SOCAR s podielom 51 percent, turecká Botas (30 percent), BP (12 percent) a SOCAR Turkey (sedem percent).