Čínska mena už niekoľko mesiacov stráca na hodnote. Americký prezident Donald Trump Pekingu podsúva, že chce devalváciou zlacniť vývoz a zmierniť dopad amerických ciel. Tak jednoduché to ale nie je, píše agentúra DPA.
S eskaláciou obchodného konfliktu medzi Spojenými štátmi a Čínou sa teraz objavuje strach z menovej vojny. Čínsky jüan stratil voči americkému doláru od apríla viac ako sedem percent a Trump už za tým tuší manipuláciu.
"V Číne mena padá a naša mena stúpa a ja vám musím povedať, že pre nás je to nevýhodné," povedal prezident nedávno v jednom rozhovore. Číne vyčíta, že svoju menu umelo oslabuje.
Devalvácia ako zbraň v obchodnom spore znie možno logicky, s realitou má však asi len málo spoločného. Že je výmenný kurz jüanu v súlade so základnými ukazovateľmi ekonomiky Číne práve potvrdil Medzinárodný menový fond (MMF).
Aj mnohí odborníci vidia v hre trhové sily. Čínska mena síce nie je voľne zameniteľná a počas dňa sa jej kurz môže pohybovať iba v rozmedzí dvoch percent, ale čínska centrálna banka sa pri jeho každodennom stanovovaní orientuje podľa trhu.
Vláda sa nemieša
"Tentoraz sa vláda nemieša," hovorí nezávislá čínska hospodárska analytička Jie Tchan. "Je to vývoj trhu," hovorí. Jüan sa riadi košom viac ako 20 mien, ktoré sú často úzko napojené na americký dolár - keď dolár stúpa, jüan klesá.
Americká mena k euru za šesť mesiacov pridala šesť percent a voči viacerým menám dohromady dokonca viac ako osem percent. Odborníci sa preto domnievajú, že jüan by skôr mal oslabiť ešte viac, ale centrálna banka sa mu v tom naopak snaží zabrániť.
"Je nepravdepodobné, že Čína chce silné a trvalé znehodnotenie jüanu," konštatuje v analýze pre agentúru Bloomberg americký profesor ekonómie Christopher Balding. "Viedlo by to k výmene kopy problémov za inú kopu problémov," argumentuje odborník na Čínu, ktorý vyučuje na škole HSBC-Business-School v juhočínskej metropole Šen-čen. "Spotrebitelia a firmy sú bití dvakrát - vyššími cenami kvôli clám a menšou kúpnou silou kvôli slabšej mene." Pretože lacnejší jüan zdražuje obyvateľom Číny západný tovar.
Eskalácia obchodného konfliktu
Z pohľadu pekinského profesora ekonómie Chu Sing-toua podtrhuje jüan skôr pomalší rast druhej najväčšej ekonomiky sveta a eskaláciu obchodného konfliktu. "Na jednej strane sa čínskej ekonomike v poslednej dobe vôbec nedarí," hovorí Chu, "na druhú stranu optimizmus kazia dopady obchodnej vojny." Nezávislý ekonóm je presvedčený, že Peking umelo nezasahuje. "Žiadne náznaky, že vláda kontroluje kurz, nie sú," vyhlasuje.
Nikto ešte nezabudol na hrôzu z roku 2015, kedy rýchly pád kurzu jüanu viedol k šokovým vlnám a masívnemu odlivu kapitálu. Vtedy na rozdiel odo dneška k náhlej slabosti jüanu nebol dôvod, čo vyvolalo neistotu na svetových trhoch.
"V roku 2015 k manipuláciám dochádzalo," hovorí Chu Sing-tou "Ale tentoraz sa to viac kryje s vývojom trhu." Kurz už o moc viac nespadne. "Devalvácia podľa môjho názoru nebude pokračovať neobmedzene ďalej," hovorí Chu.
Na rozdiel od roku 2015, kedy centrálna banka svoj postup transparentne nevysvetlila, formulujú menoví strážcovia dnes svoje zámery jednoznačne: výmenný kurz "sa bude v zásade stabilne udržiavať na primeranej a vyrovnanej hladine," upokojoval trhy šéf centrálnej banky I Kang.
"Čína je schopná a je si istá, že dokáže čeliť všetkým možným výzvam," uisťuje hovorkyňa strážkyne devízových rezerv Wang Čchun-jing.
Čínske noviny Global Times v terajšom obchodnom konflikte predhadzujú Trumpovi, že je "najväčším faktorom neistoty v dnešnom svete". "Prechod od obchodnej vojny k vojne finančnej by svetovej ekonomike priniesol bezpochyby len ďalší chaos," varuje denník, ktorý vydáva v angličtine stranícky Ľudový denník.