Päťdesiatu Nobelovu cenu za ekonómiu získal William D. Nordhaus a Paul M. Romer za výskum v oblasti ekonomiky, technológií, inovácií v nadväznosti na klimatickú zmenu.
Ich práca sa zaoberá dlhodobo udržateľným rastom globálnej ekonomiky a životných podmienok na Zemi, uviedla v utorok Kráľovská švédska akadémia vied.
BREAKING NEWS: ⁰The Royal Swedish Academy of Sciences has decided to award the Sveriges Riksbank Prize in Economic Sciences in Memory of Alfred Nobel 2018 to William D. Nordhaus and Paul M. Romer. #NobelPrize pic.twitter.com/xUs6iSyI7h
— The Nobel Prize (@NobelPrize) 8. októbra 2018
"Veda je najdôležitejší spoločenský systém, s ktorým ľudstvo prišlo. Vedci majú však na rôzne veci rôzne názory. Neexistuje jedna inštitúcia, ktorá určí, kto má pravdu," povedal po oznámení tohtoročných výsledkov Paul M. Romer.
Dodal, že ľudstvo je schopné a musí byť pripravené znížiť emisie oxidu uhličitého, ktoré vyprodukovalo po boku enormného ekonomického rastu v posledných desaťročiach.
Romer na základe svojho výskumu dospel k záveru, že znižovanie uhlíkových emisií nie je ani zďaleka tak nákladné, ako sa najprv zdalo. Redukcia oxidu uhličitého je podľa neho realizovateľná a ide ruka v ruke s udržateľným ekonomickým rastom aj zlepšovaním životných štandardov.
"Jedným z problémov dnešnej spoločnosti je, že si ľudia myslia, že ochrana životného prostredia je príliš drahá. Sú o tom natoľko presvedčení, že túto skutočnosť ignorujú a tvári sa, že neexistuje," povedal Romer.
Kolegovia z MIT
Šesťdesiatdvaročný Paul Romer je známy ako jeden z priekopníkov teórie endogénneho rastu. Tá vo svojej podstate tvrdí, že ekonomický rast je dôsledkom vnútorných nie vonkajších síl. Spomínaná teória má za to, že investície do ľudských zdrojov, inovácií a výskumu sú významné pre ekonomický rast.
Dlhodobý a udržateľný ekonomický rast je podľa neho závislý na konkrétnych krokoch a nastaveniach skôr než na spontánnej ekonomickej interakcii. Medzi ne patria najmä dotácie na výskum a vývoj či vzdelávania. Rodák z Colorada študoval na Massachusettskom technologickom inštitúte a univerzite v Chicagu.
Od októbra 2016 do januára 2018 bol hlavným ekonómom Svetovej banky (SB). Romerove pôsobenie v tejto inštitúcii sprevádzali nezhody so zamestnancami, napríklad pokiaľ ide o spôsob písania správ či metodológie.
Rad zamestnancov podľa denníka Financial Times tiež rozčuľoval svojou neokresanosťou. Odborníci však jeho odchod ľutovali, lebo ho považovali za vizionára. Súčasný prezident SB Jim Yong Kim sa ho vtedy zastal: "Paul je vynikajúci ekonóm a bystrý jedinec. Viedli sme niekoľko dobrých rozhovorov. Oceňoval som Paulovu úprimnosť a otvorenosť a viem, že okolnosti svojho odchodu ľutuje."
Romer pôsobí na Sternovej obchodnej škole, ktorá je súčasťou New York University.
Sedemdesiatsedemročný William D. Nordhaus patrí medzi prvých ekonómov, ktorí sa začali zaoberať klimatickou zmenou. Jeho ekonomické modely ukazujú, že politici a vlády neberú dostatočne do úvahy dopady globálne fungujúcej ekonomiky na klímu.
Je považovaný za zrejme najväčšieho svetového experta na ekonomické aspekty klimatických zmien. Jeho vedecká práca v odbore ekonómia má široký záber tém od inflácie cez energetické problémy, prírodné zdroje a ochranu životného prostredia až po vývoj zisku a produktivitu. Predmetom jeho záujmu je tiež hospodárska politika.
Pred rokmi publikoval štúdiu, z ktorej vyplýva, že obmedzovanie emisií skleníkových plynov by malo začínať miernym znižovaním, ktoré sa bude počas doby stupňovať; najlepšou formou politiky je podľa neho potom zaviesť všade obdobnú daň zo spotreby uhlíka a postupne ju zvyšovať.
Vyštudoval univerzity v Yale a Massachusettský technický inštitút (MIT). Je autorom viac ako dvadsiatich odborných kníh. Je spoluautorom učebnice Ekonómia, ktorej pôvodné vydanie napísal americký ekonóm Paul Samuelson, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1970.
Dodatočná Nobelova cena
Cena Švédskej národnej banky za rozvoj ekonomickej vedy na pamiatku Alfreda Nobela (Sveriges Riksbanks pris aj ekonomisk vetenskap till Alfred Nobels Minne), bežne označovaná ako Nobelova cena za ekonómiu, je cena udeľovaná od roku 1968 spolu s ostatnými Nobelovými cenami, aj keď fakticky nejde o Nobelovu cenu. Alfred Nobel ju totiž vo svojom závete nezmienil. Zaviedla ju Švédska banka pri príležitosti 300. výročia svojho vzniku v roku 1969.
Medzi laureátmi ceny za ekonómiu patrí Friedrich A. Hayek, Milton Friedman alebo Paul Krugman. Najviac Nobelových cien za ekonómiu putovalo do Spojených štátov.
Minuloročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získal americký ekonóm Richard H. Thaler. Zaoberá sa ľudským správaním v oblasti financií a psychológiou rozhodovanie, takzvanú behaviorálne ekonómiou. Thalerov výskum prispel k lepšiemu pochopeniu správanie ľudí pri riešení ekonomických otázok.