Ťažšie sa rozpráva s človekom opačného názoru
Hovoriť o politike so svojimi blízkymi už nie je to, čo bývalo. Aspoň podľa dát Pew Research Center. Za posledné dva roky sa totiž situácia zmenila a Američania sú viac náchylní hovoriť, že je „stresujúce a frustrujúce“ sa baviť o politike s ľuďmi, s ktorými nesúhlasia. Zmena prebehla najmä na strane podporujúcej Demokratov. Dnes je pre 57 percent opýtaných z tejto skupiny ťažké hovoriť s ľuďmi majúcimi opačný názor. Pred dvomi rokmi si to myslelo iba 45 percent.
Aj tieto dáta svedčia o obrovskej polarizácii vo verejnom živote Američanov. U Republikánov zostal tento pomer takmer zachovaný, zvýšil sa iba o jeden percentuálny bod. 49 percent opýtaných tvrdí, že je ťažké diskutovať s ľuďmi opačného názoru. Asi každý z nás zažil debatu s človekom, s ktorým nesúhlasí. Niektorých to doslova baví užívať si morálny pocit prevahy, keď si je istý svojou pravdou. Iní sa takýmto debatám úspešne vyhýbajú. Polarizáciu v Amerike zrejme umocňuje fakt, že tam vládne systém dvoch dominantných politických strán, zatiaľ čo na Slovensku ich máme (bohužiaľ?) viac. Najbližšie sa k polarizačnej línii u nás približuje delenie Smer - antiSmer. Každopádne, pre názorové výmeny s oponentmi, stále platí jedno: ak sa diskusia vymení za opovrhovanie, bude zle.
Soros everywhere
Soros. Zase Soros. Každý ho pozná. Aj keď by nemusel a nemal vôbec prečo. Maďarský rodák, ktorý prežil začiatok detstva pod nacistickou okupáciou a následne utiekol do Ameriky, je dnes figúra, na ktorú sa hádže vina za všetko. Kým pred pár rokmi ho poznali iba ľudia pohybujúci sa okolo investovania, dnes je predstaviteľom zla a novej globalistickej svetovlády. Po pravde, démonizujú ho najmä politici na pravici politického spektra. Pravidelne ho spomínajú v americkej televízii Fox News. V Maďarsku ním ľudí strašil premiér Viktor Orbán a lepil bilbordy, ktoré ho označovali ako hlavného ničiteľa národného štátu. Jeho hlavným nástrojom má byť migrácia, ktorá by rozriedila čistotu európskej rasy.
Ale prečo je to tak? Predstaviteľ trumpizmu Steve Bannon pre New York Times povedal, že je to najmä preto, že je efektívny. „Dúfam, že jedného dňa budem rovnako úspešný a rovnako urážaný ako on,“ povedal Bannon. Hovorkyňa Sorosovej siete neziskoviek Otvorenej spoločnosti Laura Silber pre Financial Times tvrdí, že môže za to aj maďarská vláda. „Sme svedkami, že hranice toho, čo je akceptovateľné, sa posunuli do stredu.“ Podľa profesorky Holokaustu Deborah Lipstadtovej sa stal Soros novými Rothschildovcami 21. storočia. „Nikto explicitne nehovorí, že Soros je žid, no skupiny na pravici, pre ktorých sú tieto symboly niečo ako žmurknutie či povel pre psa.“
Pre autora knihy o konšpiráciách Roberta Goldberga nie je ničím novým, že bohatý žid sa stal terčom pre extrémistov na okrajoch. No dnes, v dobe sociálnych médií, sa tieto konšpirácie šíria oveľa rýchlejšie. „Myslím, že to dosiahlo mainstream. Konšpiračné teórie sa stali bežnými.“ Táto situácia Sorosa, prirodzene, znervózňuje. „Zostal som trochu viac znepokojený o mojom obraze, pretože tie klamstvá sú rozčuľujúce,“ zareagoval Soros na svoj mediálny obraz.
Tu je ďalší text a ešte jeden dlhší text, kto by chcel o Sorosovi vedieť viac.
Aká bude budúcnosť populistická alebo liberálna?
Stret dvoch svetov. Na jednej ten internacionalistický, liberálny a kapitalistický. Na druhej ten populistický, viac nacionalistický (nativistický) a zrejme aj viac socialistický. To bol súboj dvoch diskutérov v novej Munk debate v podaní bývalého tvorcu prejavov Georgea Busha mladšieho a súčasného konzervatívneho novinára Davida Fruma z časopisu Atlantic a už spomínaného ideológa „trumpizmu“ a bývalého poradcu Donalda Trumpa Stevea Bannona.
Každá strana sa snaží publikum nakloniť si na svoju stranu, čo sa ani jednej z nich tento raz nepodarilo. Na debate je však zaujímavé jedno: správanie Bannona. Aj keď je oblečený ako predavač zo stánku (prepáčte, predavači v stánkoch), nepripomína ani Miňa Mazureka ani vyholené agresívne hlavy v zelených tričkách. Rozpráva pomerne pokojne, presvedčivo a odporcov súčasných elít môže jeho vystupovanie priťahovať. Nerozrušil ho ani vpád aktivistky, ktorý na chvíľu prerušil debatu. V jednom mu však po diskusii dal za pravdu aj Frum: mocným impulzom pre populistov bola finančná kríza z roku 2008, ktorá zdiskreditovala elity a ktorej následky si nesieme so sebou doteraz.
Američania veria na duchov
Časopis Economist priniesol zaujímavé číslo. Podľa prieskumu YouGov z reprezentatívnej vzorky dospelých Američanov až 47 percent opýtaných verí na duchov. Dokonca 15 percent z nich uviedlo, že už jedného uvidelo. Čo si máme o tom myslieť? Asi ani nič.