Poľnohospodári majú desať dní na zber najdrahšieho korenia sveta - šafranu. Postupujú pomaly fialovým územím na náhornej planine v severovýchodnom Iráne a opatrne, po jednom, zbierajú kvety.
V každom z nich je blizna s tromi alebo štyrmi červenými tyčinkami, ktoré sú iránskym národným pokladom. Podľa štúdie z roku 2013 pochádza z Iránu 90 percent svetovej produkcie šafranu, píše agentúra AFP.
Až ďaleko za ním sú so svojou úrodou India, Grécko, Maroko, Azerbajdžan, Afganistan a Španielsko. Centrom pestovania šafranu je mesto Torbate Hejdaríje, ležiace 700 kilometrov východne od Teheránu v provincii Chorásáne Razaví. Podľa francúzskeho inštitútu FranceAgriMer je odtiaľ tretina svetovej produkcie.
Kvitne len desať dní
Zber musí byť rýchly, pretože šafran v tejto suchej oblasti kvitne vždy v novembri zhruba desať dní. Zberači sa musia nad rastlinami dosahujúcimi sotva 30 centimetrov hlboko skláňať a trpezlivo ukladať kvety do sáčkov.
Nasledujúce oddelenie drahocenných blizien od okvetia je takmer výhradne ženská záležitosť. Odohráva sa buď v domácnostiach, ktoré potom korenie predajú v niektorej z početných regionálnych obchodov, alebo v továrni.
Vývozný artikel
V Iráne stojí kilo šafranu asi 90 miliónov rialov (617 eur). Po vyvezení do cudziny ale môže byť cena aj desať až dvadsaťnásobná.
V iránskej kuchyni sa šafran používa pri varení jedál i príprave dezertov. A rovnako tak je využívaný v cudzích receptoch pri príprave paelly, milánskeho rizota, indického karí, rybej polievky bouillabaisse, švédskeho pečiva lussekatter aj ruských briošiek.
Cez výnimočné postavenie na trhu sa vo svete o iránskom šafranu veľa nevie. Značná časť úrody sa totiž predáva vo veľkom do iných štátov, kde sa korenie upravuje podľa požiadaviek odberateľov.
"Všetka produkcia pochádza odtiaľ, ale predaj a propagácia sa odohráva inde. Ľudia by mali vedieť, že šafran, bez ohľadu na značku alebo štát, kde sa predáva, je väčšinou iránsky, hoci na obale stojí, že ide o šafran zo Španielska, Talianska alebo Švajčiarska," sťažuje sa miestny poslanec Saíd bastante.
Úrady o probléme vedia a snažia sa s tým niečo robiť. Asi 120 kilometrov na sever od Torbate Hejdaríje leží na okraji provinčného strediska Mašhadu továreň Novin Saffron, z ktorej sa ročne vyvezie 15 ton kvalitného šafranu.
Vlastné požiadavky exportných trhov
Jej šéf Alí Šarjatí chce presadiť značku Vyrobené v Iráne. Je to ale ťažké, pretože každý exportný trh má vlastné požiadavky. Španielsko napríklad požaduje šafran vo forme prášku používaného pri príprave paelly, Británia zase celé blizny na využitie v indickej kuchyni, Švédsko veľmi malé balenia. "Musíme vykonať inovácie a prispôsobiť spracovanie, aby sme boli schopní konkurovať v predaji iným krajinám," hovorí Šarjatí.
Inováciu treba zaviesť aj do pestovania, pretože oblasť výskytu šafranu už vyše 20 rokov zápasí s chronickým suchom. Šafran síce nepotrebuje veľa vody, ale napriek tomu sa kvôli suchu postupne presúva čoraz viac na sever, do vlhších oblastí, priznáva pestovateľ Amín Rezáí.
Na svojich pozemkoch už vyčerpal vodné rezervy a bude musieť investovať do efektívnejšieho zavlažovania, ak chce šafran ďalej pestovať. "Ľudia svoje polia zavlažujú tradičnými metódami, a to je problém," hovorí.
Modernejší spôsob závlahy je dostupný, ale dedinčanov ho treba naučiť. Produkcia šafranu by sa mohla aj zdvojnásobiť. Veľkou brzdou je podľa Šarjatího neochota bánk požičiavať malým podnikateľom.
Preto jeho spoločnosť pomáha pestovateľom pri vyjednávaní pôžičiek, ponúka im zariadenie, ktoré sama nakúpia vo veľkom a za výhodnejšie ceny a tiež ich učí modernejším technikám pestovania. "Školíme až 20 tisíc poľnohospodárov," hovorí Šarjatí, ktorého spoločnosť odkupuje produkciu od 4000 farmárov.
Protiiránske sankcie
Veľkým problémom je pre iránskych producentov vysoká inflácia. "Ceny cibuliek, hnojivá a pracovnej sily sa tento rok strojnásobili, zatiaľ čo výkupné ceny vzrástli len dvakrát," povedal Mohammad Jafar, ktorého rodina sa živí predajom šafranu pol storočia.
Slabý Rijal nahráva vývozu, o ktorý sa v poslednej dobe začala zaujímať aj Čína. Na šafran sa na rozdiel od ropy nevzťahujú americkej protiiránske sankcie.