Pre Slovensko aj celú Európu je extrémne dôležité mať stopercentne zabezpečené zásoby plynu pred príchodom zimy. Varovaním zostáva situácia spred desiatich rokov. Rusko vtedy zastavilo dodávky plynu na ukrajinský trh po tom, ako Kyjev nedokázal vyrovnať svoje nedoplatky a nepristúpil na zvýšenie cien.
Najväčšia plynová kríza
Prvého januára 2009 sa tak začala najväčšia plynová kríza v tomto tisícročí, ktorá trvala 22 dní. Presne šesť dní po zastavení ruského plynu na Ukrajinu prerušila Moskva všetky dodávky smerujúce cez ukrajinské územie do Európy. Rusi totiž podozrievali Kyjev, že kradne plyn určený pre ostatných európskych odberateľov.
Výsledkom boli vážne problémy so zásobovaním, ktoré sa najviac dotkli Slovenska, Bulharska a niekoľkých ďalších krajín. Práve naša krajina totiž patrila medzi tie, ktoré boli úplne závislé od ruského plynu. Nakoniec nám museli pomôcť ostatné krajiny Európskej únie, ktoré nám dodali zásoby zo svojich rezervných zdrojov.
Krízu napokon ukončil podpis dohody. Hrozba novej krízy sa však objavila aj o dva mesiace neskôr, v marci 2009. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy varoval, že ak Kyjev okamžite neuhradí všetky svoje záväzky, Moskva plyn znovu zastaví. Túto hrozbu sa podarilo zažehnať.
Poučené týmto vývojom začali európske krajiny svoje zdroje zásob diverzifikovať. Energetická bezpečnosť dostala oveľa vyššiu prioritu v politike Európskej únie. Začali sa prípravy nových projektov, ktoré mali znížiť závislosť od ruského plynu. Práve ten totiž Moskva v minulosti neraz využívala ako istú páku pri presadzovaní svojich politických záujmov, hoci to sama odmietala. Tvrdila, že jej ide o čisto ekonomické záujmy. Ceny plynu pritom Kyjevu zdvihla takmer vždy, keď medzi oboma susednými krajinami prišlo k novým politickým sporom.
Európski politici aj energetici tak dnes spozornejú vždy, keď najmä v zimnom období dôjde k novým konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou. A práve to sa stalo pred niekoľkými dňami, keď ruská armáda zajala tri ukrajinské lode v Kerčskom prielive. Okamžite sa začalo špekulovať o hrozbe otvorenej vojny.
Zvýšené riziko vojny
Kyjevu v tomto smere prekáža aj nový projekt plynovodu Nord Stream 2, ktorý v budúcnosti zabezpečí dodávky plynu z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora. Ukrajina ako štát, pre ktorý tranzit plynu znamená prílev miliárd eur do štátneho rozpočtu, sa tým ocitne mimo hry. Napokon, v podobnej situácii je i Slovensko. Cez naše územie takisto vedie dôležitá trasa plynovodu z Východu na Západ.
Vláda v Kyjeve pred pár dňami varovala, že projekt Nord Stream 2 zvyšuje možnosť vypuknutia vojny. „Spojitosť medzi dodávkami plynu a eventuálnou agresiou je jasná. Naša plynová infraštruktúra je ako stena. Ak ju Rusi nebudú potrebovať, ako im môžeme zabrániť v tom, aby nás napadli?“ citovala minulý týždeň agentúra Bloomberg Olenu Zerkalovú, námestníčku ukrajinského ministra zahraničných vecí.