Nepodmienený základný príjem robí ľudí šťastnejšími, ale nevedie k vyššej zamestnanosti, uviedli vedci z fínskeho inštitútu sociálneho zabezpečenia (Kela).
V experimente, ktorý prebiehal od januára 2017 do decembra 2018, náhodne vybrali dvetisíc nezamestnaných Fínov a tým bolo z vládnych prostriedkov vyplácaných mesačne 560 eur.
Tento prvotný projekt s vytvorením nepodmieneného základného príjmu sa okamžite stal predmetom medzinárodného záujmu, pretože predstavuje jednu z možností, ako sa vysporiadať so sociálnymi nerovnosťami v spoločnosti.
V teoretickej rovine by mali po zavedení univerzálneho príjmu všetci občania štátom zaistený príjem na základné potreby. Fínsky prípad bol odlišný, pretože sa zameriaval len na nezamestnaných ľudí.
Čas na hľadanie práce
Cieľom fínskeho experimentu bolo zistiť, či nepodmienený príjem pomôže ľuďom z chudoby. Premisou bolo, že pravidelný príjem by im mal poskytnúť čas na hľadanie práce a prípadnú rekvalifikáciu. To sa však na dvojtisícovej vzorke nepotvrdilo.
Príjemcovia základného príjmu pracovali v prvom roku experimentu v priemere zhruba rovnaký počet dní ako ľudia z kontrolnej skupiny, povedal Ohto Kanninen z výskumného centra pre zárobkovo činných pracovníkov. Dotknutí teda nenašli ani lepšiu, ani horšiu prácu.
Pre zástancu myšlienky nepodmieneného príjmu však toto kritérium nebolo zodpovedajúce. Keby otázkou výskumu bolo, či tento sociálny systém robí ľudí šťastnejší, bol by experiment triumfom.
"Som stále bez práce," uviedol pre médiá jeden z testovaných. "Nemôžem ale povedať, že základný príjem zmenil môj život. Po psychickej stránke áno, ale rozhodne nie po finančnej."
Menej stresu
Podľa vedúcej výskumu Minn Ylikännöovej z Kela išlo svojím spôsobom o úspech. Príjemcovia základného príjmu totiž vykazujú menej stresových príznakov a problémov s koncentráciou a zdravím než porovnávacia skupina. "Okrem toho mali väčšiu dôveru v budúcnosť a vo svoje vlastné možnosti spoločenského uplatnenia," uviedla
Experiment so základným príjmom spustila vláda centristického premiéra Juhyo Sipilä. Cieľom bolo zistiť, či je možné zjednodušiť sociálny systém a motivovať viac k práci. Fínsko sa tak stalo prvou krajinou na svete, ktorá otestovala zaručený príjem na celonárodnej úrovni.
Nie je ale jedinou krajinou, ktorá myšlienku nepodmieneného základného príjmu vyskúšala. Napríklad podľa BBC v jednej z kenských dedín dostávajú dospelí muži mesačne 22 dolárov po dobu 12 rokov. Podobne potom chce tzv. "príjem občana" zaviesť aj talianska vláda. O zavedení sa uvažovalo aj vo Švajčiarsku, ale občania návrh odmietli v roku 2016 v referende.
Ďalším veľmi populárnym návrhom je zavedenie univerzálnych základných služieb. V tomto prípade je namiesto príjmu poskytované zadarmo školstvo, zdravotníctvo či doprava.
Hoci si svoju podporu získavajú tieto návrhy predovšetkým v posledných rokoch, nejedná sa o novú myšlienku. Tu prvýkrát opísal Thomas More v svojom diele Utópia v roku 1516. Konečné závery z fínskeho pokusu však ešte nemožno vyvodiť, pretože doteraz neboli vyhodnotené všetky dáta.