Spojené štáty zmrazia účty ropnej spoločnosti Petróleos de Venezuela (PDVSA), kým sa vo Venezuele neusporiadajú demokratické voľby.
Latinskoamerická krajina je pritom na exporte ropy úplne závislá a krok zo strany Washingtonu môže priblížiť koniec tamojšieho autokratického režimu prezidenta Nicolása Madura.
Minimum spánku, dlhé nadčasy a zbesilé volanie neznámym obchodníkom v snahe nájsť kupca pre venezuelskú ropu. Tak opisuje agentúra Bloomberg atmosféru v štátnej ropnej spoločnosti Petróleos de Venezuela (PDVSA) približne dva týždne po tom, čo na ňu dopadli drastické americké sankcie.
USA jedným ťahom zasiahli hlavný motor venezuelskej ekonomiky a utiahli tak finančný kohútik, ktorý pomáha udržať prezidenta Nicolása Madura v úrade.
Opatrenie z konca januára má zásadne obmedziť export venezuelskej ropy, ktorá ešte donedávna do Spojených štátov prúdila tempom zhruba 500 tisíc barelov denne.
Spojené štáty síce výslovne nákup ropy z Venezuely nezakázali, zmrazia však všetky financie získané touto cestou. Minimálne do tej doby, než sa vo Venezuele usporiadajú demokratické voľby. V krajine medzitým prebiehajú masívne protesty.
Minulý týždeň venezuelská armáda napríklad zablokovala most na hraniciach s Kolumbiou v snahe zabrániť prejazdu konvoja s humanitárnou pomocou, ktorej prvá časť v stredu podľa kolumbijských úradov dorazila k hraniciam.
Režim postavený na rope
S prostriedkami ropného gigantu by potom mohla nakladať až nová vláda. Pre ňu Washington preventívne pozastavil právo nakladať so všetkými aktívami uloženými v amerických bankách v hodnote zhruba siedmich miliárd dolárov.
Juhoamerická krajina je na ropných príjmoch závislá, tvoria zhruba 90 percent celkového príjmu venezuelskej vlády. Dáta vývozu, ktorá uvádza Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, zase ukazujú, že okrem ropy nemá Venezuela na svetových trhoch čo ponúknuť - čiernemu zlatu vďačí za 98 percent svojich príjmov z exportu.
A celú polovicu z týchto petrodolárov poskytovali Venezuele USA. Americkí zákazníci síce plnili štátnu kasu, zároveň však poskytli vláde vo Washingtone účinnú páku na režim prezidenta Madura.
Podľa bezpečnostného poradcu amerického prezidenta Johna Boltona by mohli vládnuce kruhy v Caracase prísť celkovo o 11 miliárd dolárov. Podľa analytikov by tak práve toto mohla byť posledná rana, ktorá venezuelský režim položí. Až doteraz sa totiž mohol Maduro spoľahnúť na armádu - ale vydrží vojakom lojalita aj s prázdnym tanierom?
Američania stavili na to, že armáda nevydrží, a chcú slučku ešte viac utiahnuť. Špekuluje sa totiž o tom, že by mohli zabrániť zahraničným spoločnostiam vo využívaní amerického finančného systému pri obchodovaní s juhoamerickou krajinou.
Administratíva prezidenta Donalda Trumpa si svoje kroky dopredu dobre spočítala - voličom by sa totiž dobrodružstvo v tropickej krajine zle vysvetľovalo, ak by ceny paliva na amerických pumpách razantne vyskočili.
Lenže podľa analýzy americkej energetickej agentúry EIA z minulého týždňa americké rafinérie zásadnú škodu neutrpia, pretože v posledných rokoch postupne nahrádzajú venezuelské zdroje inými.
More plné tankerov
Medzitým sa vo Venezuele a v Mexickom zálive začína hromadiť nepredané ropa, od ktorej dávajú americké firmy ruky preč. Nákup suroviny od PDVSA pozastavili aj niektorí zákazníci v Európe, keďže Únia zvažuje, že sa k americkým sankciám pridá.
Výpadok dopytu sa v posledných dňoch Venezuela snaží kompenzovať u iných veľkých odberateľov. Minister pre ropný priemysel Manuel Quevedo v pondelok vyhlásil, že jeho cieľom je posilniť obchod s Indiou, podľa niektorých zdrojov ho chce zdvojnásobiť.
Za Madurom naďalej stojí Rusko a Čína, ktoré do venezuelskej ropnej produkcie investovali značné peniaze a teraz sa boja strát - finančných i politických. Kremeľ už označil americké sankcie za ilegálne, predstavitelia najväčšej ruskej ropnej firmy Rosnefť zase tvrdia, že nestabilita vo Venezuele je dočasná a ešte tento rok sa tamojšia ropná produkcia zvýši. Zatiaľ však vytrvalo klesá k hranici milióna barelov denne, a to už od roku 2014.
Napriek tomu, že Venezuela sedí na najväčších zásobách ropy na svete, pripomína tamojší ropný priemysel ruiny. Väčšina rafinérií nefunguje, pretože sa dodnes nespamätali z čistiek v roku 2003. Vtedajší prezident Hugo Chávez vyhodil kvôli štrajku polovicu zamestnancov PDVSA a na miesta manažérov dosadil svojich stúpencov. Tí však často prišli s ropou do styku len keď tankovali benzín, čo na riadenie ropného kolosu nestačí.
Chávez miesto potrebných investícií ťahal z PDVSA peniaze a platil nimi štedré sociálne programy. Lenže vôbec firmu, nieto celú krajinu, nepripravil na okamih, kedy sa začnú príjmy z ropy zmenšovať. Počas finančnej krízy v roku 2009 Chávez pohrome v podobe ceny barelu pod 50 dolármi unikol, jeho nástupcu Madura však rovnaká situácia zastihla s oveľa slabšími kartami.