Nemeckými reťazcami Lidl a Kaufland, patriacimi do jednej skupiny Schwarz Gruppe, otriasajú zmeny v ich najvyššom vedení. V krátkej dobe po sebe svoje miesta opustili šéfovia oboch týchto reťazcov, obaja z osobných dôvodov. Za personálnym zemetrasením sú však zrejme nezhody s pravou rukou majiteľa ohľadom smerovania oboch typov predajní.
Najprv v marci náhle odišiel po 26 rokoch šéf Kauflandu Patrick Kaudewitz a minulý týždeň ho nasledoval najvyššej riaditeľ Lidlu Jesper Hojer.
"V skupine Schwarz postupne dochádza k preskupeniu jednotlivých kompetencií, a tým aj moci. Zmeny sa začali už v roku 2013, kedy sa začali niektoré právomoci z firiem Lidl a Kaufland z oblasti Správa a financie presúvať priamo do materskej skupiny Schwarz," uvádza k posledným zmenám Radim Pařík, ktorý zázemie skupiny dobre pozná a sleduje.
Sám pôsobil pred rokmi v medzinárodnej centrále Kauflandu v Nemecku a neskôr v Poľsku. Hlavným mužom, kto v zákulisí nemeckej skupiny ťahá za nitky, je sedemdesiatročný Klaus Gehrig, pravá ruka Dietera Schwarza, majiteľa skupiny.
"Gehrig je manažér, ktorý sa rýchlo rozhoduje, nie je trpezlivý a je veľmi tvrdý. Nekompromisne požaduje výsledky a netoleruje odchýlenie od firemnej stratégie," opisuje Pařík s tým, že každý vysoký manažér týchto reťazcov ho "pozná" zo stretnutia top manažmentu.
"Nekompromisný" manažér
Gehrig pôsobí v skupine už skoro 50 rokov. Za jeho vedenia sa Schwarz stal obrovskou firmou s obratom vyše sto miliárd eur a s viac ako jedenástimi tisíckami obchodov asi v tridsiatich krajinách po celom svete.
Jeho nástupcom sa má zrejme stať Gerd Chrzanowski, ktorý je teraz jeho zástupcom a okrem iného dostal na starosť Kaufland, než bude nájdený nový šéf. Reportovať mu má aj dočasný šéf Lidlu Ignazio Paterno.
"Gehrig napríklad len v Lidli za posledných dvadsať rokov ,spotreboval' deväť alebo desať generálnych riaditeľov," ilustruje Pařík akčnú náturu dôverníka majiteľa skupiny s tým, že rošády sa dejú aj inde.
V skratke sa dá povedať, že zatiaľ čo Lidlu sa úplne všade darí, a aj po Európe drví konkurenciu, Kaufland je na tom horšie. Aj preto už v minulosti prebehli personálne zmeny, kedy najvyššie vedenie Kauflandu bolo ako v Nemecku, tak inde posilnené ľuďmi z Lidlu.
Rozbehnutý Lidl
V číslach to vyzerá tak, že tržby Lidlu v Nemecku rástli za posledný známy rok končiaci februárom 2018 o takmer päť percent, Kauflandu o necelé percento. "Nemecko je pre Kaufland najväčší trh, ale s najnižším rastom tržieb," popisuje Miloš Ryba, šéf strategických retailových projektov v britskej poradenskej spoločnosti IGD.
"Kauflandu sa všeobecne darí horšie než Lidlu. Pohybuje sa totiž v segmente veľkých plôch so širokým sortimentom, kde je zmena dopytu veľmi razantná. Zjednodušene povedané, spotrebiteľov už tak nezaujíma veľký výber ako predtým, obrat v nepotravinárskych kategóriách sa navyše presúva do internetových predajní," opisuje aj Tomáš Krásny, ktorý sa v retaile pohybuje od 90. rokov a teraz je partnerom agentúry Blue Events.
Podľa Radima Paříka sa do nemeckých predajní Kauflandu neinvestovalo posledných dvadsať rokov a v jednej chvíli začal strácať v porovnaní s pružnejšou konkurenciou, ako je Edeka či Rewe (obchody Billa a Penny).
"Túto investičnú zápchu bolo treba odpracovať a investovať obrovské finančné prostriedky. Každá strategická zmena so sebou nesie veľa slepých uličiek, do ktorých musíte vojsť a potom zaradiť spiatočku. Zmeny, pokiaľ hrozí, že stratíte trh, musíte vykonávať rýchlo," opisuje Pařík nástrahy vykonávaných akcií.
Preto sa Kaufland v Nemecku, ale aj v ďalších krajinách, snažil obchody oživiť, remodelovať. Do predajní pridáva hlavne obslužné pulty, s lahôdkami alebo rybami, zväčšuje uličky, znižuje regály, vylepšuje vystavenie tovaru.
Jedným z bodov, kde sa zrejme bývalé vedenie Kauflandu stretlo so starou gardou, bol podľa ľudí z biznisu plánovaný nákup stovky predajní Realu zo skupiny Metro.
"Záleží veľa na náture tých, ktorí rozhodujú, a veľké akvizície sú pre niektorých ľudí veľmi sexy. A pre iné peklo, integrácia rôznych firiem a typov predajní je prakticky ťažko zvládnuteľná úloha," pripomína Tomáš Krásny.
"V Nemecku nemožno stavať nové supermarkety"
Príklady možno nájsť napríklad aj na českom trhu. Najväčšími hltači konkurencie boli v minulosti Ahold (Julius Meinl, Spar), Tesco (Carrefour) či Billa (Delvita). Všetky spomínané sa následne stretávali so sceľovaním formátov pod jednu hlavičku. Dodnes je vidieť na ich výsledkoch, že nedosiahnu na miliardové zisky ako jednotka Lidl či dvojka Kaufland, majúce dlhú dobu jeden formát, jednu veľkosť, jeden model predaja.
Na druhú stranu, ako pripomína Radim Pařík, na nemeckom trhu nejde kvôli reguláciám prakticky získať povolenie na stavbu nového obchodného domu. Akvizícia je tak jedinou cestou, ako plošne vyrásť.
Podľa nemeckých médií môžu za personálnym otrasom stáť aj nezhody s majiteľom ohľadne toho, do akej miery držať diskontný charakter a ako veľmi rozvíjať inovácie.
Kaufland aj Lidl sa tiež vlani snažili na nemeckom trhu o rozbehnutie online predaja. Internetový predaj potravín je veľmi ťažká disciplína, nároky na logistiku sú obrovské a dostať sa do plusu býva beh na dlhú trať. Všetky reťazce sa však obávajú, že je to budúcnosť, a tak viac či menej túto formu predaja testujú. Ako Kaufland, tak Lidl svoje projekty zatiaľ zastavili.
Nemeckému Lidlu dýcha v rodnej krajine na chrbát i ďalší obrí diskontný reťazec, Aldi. "Lidl môže čeliť Aldi Sud, ktoré remodelujú svoje predajne a nový koncept zahŕňa moderný dizajn a väčší sortiment," popisuje Miloš Ryba s tým, že napriek tomu očakáva, že Lidl aj v najbližších rokoch porastie doterajším takmer päťpercentným tempom. Nárast potiahnu hlavne kategórie ako bio, hotové jedlá a čerstvé potraviny.
Na zahraničných trhoch sa pritom Lidlu, snáď s výnimkou pomalého rozjazdu v Amerike, celkovo darí. Na druhú stranu, podľa nedávnej štúdie finančných analytikov spoločnosti Barclays zožiera rýchla zahraničná expanzia Lidlu zisky. Za to však nemôže ani tak Európa ako skôr pomalší rozjazd na americkom trhu.