V Indii sa už túto nedeľu končia parlamentné voľby, ktoré trvali viac ako mesiac. Kde vidíte hlavné témy volieb i problémy, o ktoré sa Indovia najviac zaujímajú?
Tém, ktoré trápia Indiu, je nepochybne viac. Súčasné voľby sa však točia okolo troch hlavných problémov – rastúcej nezamestnanosti, krízy v poľnohospodárstve a nacionalizmu. Minulý rok jeden z úradov ministerstva štatistiky a programovej implementácie – National Sample Survey Office – poukázal na najväčšie zvýšenie nezamestnanosti v krajine od začiatku 70. rokov minulého storočia. Hoci vládne kruhy spochybnili relevanciu zverejnených dát, ktoré hovorili o 6,1-percentnej nezamestnanosti, počet ľudí bez práce za ostatný rok ešte vzrástol a prekročil sedem percent. Netreba zabúdať ani na fakt, že v HDP na obyvateľa patrí India k tým chudobnejším krajinám sveta.
India navyše rýchlo dobieha Čínu v počte obyvateľov...
Áno, s nezamestnanosťou súvisí aj rýchly demografický rast, čo v kontexte s dostupnosťou práce spôsobuje problém najmä pre mladú generáciu. Kríza v poľnohospodárstve, naopak, zasiahla ľudí, ktorí predstavujú početne najväčšiu zložku indického hospodárstva. Polovica Indov stále pracuje v agrárnom sektore, aj keď ich produkcia tvorí len zhruba 15 percent národného dôchodku. India zažila v minulom roku obrovské demonštrácie farmárov.
Čo bolo hlavným dôvodom ich protestov?
Požadovali úpravu cien poľnohospodárskych výrobkov, odpustenie nevýhodných pôžičiek a väčšiu zaangažovanosť štátu pri riešení intenzívne rastúceho vysychania poľnohospodárskej pôdy.
Krajine vládne už päť rokov premiér Naréndra Módí. Ako sa naňho Indovia pozerajú?
Názory na premiéra budú vždy protichodné v závislosti od toho, kto sa k nemu vyjadruje. V uplynulých voľbách bol Módího prísľub lepších dní – známy pod výrazom aččhé din – pre Indiu nepochybne odvážnym tvrdením, ale aj skvelým predvolebným sloganom. Dnes vládnuca Indická ľudová strana žiada novým sloganom ešte ďalšiu šancu pre Módího vládu – fir ék bár Módí sarkár –, čo ukazuje vôľu pokračovať v reštrukturalizácii ekonomiky, ale aj zápas s rastúcou kritikou premiérovej politiky. Prejavy nespokojnosti s vládou ľudovcov indikuje aj pokles získaných miest v minuloročných voľbách do národných parlamentov jednotlivých indických štátov.
Čo Módímu ľudia najviac vyčítajú?
Spomenul som už nezamestnanosť a krízu v poľnohospodárstve. Ďalej je to súčasnou vládnou stranou iniciovaná demonetizácia z roku 2016, ideologicky zameraná na boj proti korupcii, priniesla zrušenie päťsto- a tisícrupiových bankoviek. Lenže následná katastrofa, keď banky neboli schopné zabezpečiť dostatočnú hotovosť, postihla najmä chudobnejšie vrstvy indickej spoločnosti, pre ktoré je využívanie hotovosti alfou a omegou ich peňažného hospodárstva.
Vláda týmto krokom chcela bojovať proti korupcii. Podarilo sa jej to?
Vplyv demonetizácie na korupciu a tok takzvaných čiernych peňazí zostáva otázny. Podobný efekt malo aj zavedenie jednotnej dane pre tovary a služby a jej elektronizácia, keď nedostatočná gramotnosť aj dostupnosť internetu výrazne skomplikovala obchodné vzťahy chudobnejších vrstiev. Na druhej strane nedostatok konštruktívnych návrhov zo strany opozície poskytuje ľudovcom dobrý argumentačný priestor na tvrdenie, že za stav, v ktorom sa India nachádza, predsa nemôžu oni.
O ktorej opozičnej strane teraz hovoríte?
Týka sa to predovšetkým opozičného Indického národného kongresu, ktorý sa za sedem dekád od dosiahnutia nezávislosti stal nielen historicky najúspešnejšou indickou politickou stranou, ale priam aj dynastickou doménou potomkov prvého indického premiéra Džaváharlála Néhrua s priezviskom Gándhí – bez rodinnej spojitosti s Móhandásom Karamčandom Gándhím. Vo všeobecnosti azda možno teda konštatovať, že aj napriek poklesu popularity si Naréndra Módí stále dokáže získať v Indii širokú podporu, ktorej hlavnou oporou je bohatnúca stredná vrstva a predstavitelia takzvaného veľkého biznisu.
Účasť na posledných voľbách pred piatimi rokmi dosiahla 66,40 percenta. Napríklad v porovnaní so Slovenskom je to veľmi vysoké číslo. Sú Indovia už tradične politicky angažovaní, rezonujú voľby, prípadne politika samotná, medzi obyvateľmi? Rozprávajú sa o tom, je to hlavná téma v médiách?
Popularita volieb v Indii je nesporná. Ľudia radi diskutujú o politických témach a hľadajú politické riešenia pre svoje problémy. Iste, klišé, že za všetky nedostatky môžu politici, často zaznieva v laických debatách. Politici sú totiž v Indii ľuďmi, ktorých vplyv v hospodárstve, či už prostredníctvom firiem alebo vlastníctvom pôdy a médií, je často na hranici únosnosti.
Indiu charakterizujú aj celé generácie politikov z jednej rodiny...
Áno, zaujímavým kontextom sú aj ich rodinné vzťahy presahujúce generácie a následne lokálny dosah vplyvu politických elít v jednotlivých regiónoch Indie. Na druhej strane vysoká účasť – pri voľbách do parlamentov jednotlivých indických štátov býva dokonca ešte vyššia ako do celoindického parlamentu – svedčí o tom, že ľudia chcú spolurozhodovať o veciach verejných a neprepadli dezilúzii. Analytici síce dnes odhadujú o niečo menšiu účasť v porovnaní s volebným rokom 2014, domnievam sa však, že India je stále, aj pri všetkých svojich ťažkostiach, najväčšou funkčnou demokraciou na svete.
Akú úlohu hrajú v indickej spoločnosti a politike nacionalisti?
Nacionalizmus v jeho náboženskej podobe, ktorá nekriticky nadržiava hinduistom, odvoláva sa na vybájenú minulosť Indie reprezentovanú mýtickou vládou kráľa Rámu, neraz otvorene podporuje sociálnu hierarchiu kást aj mizogýniu a potláča práva minorít, je dnes v Indii ideológiou vládnucej strany. Nie je však ničím novým, skôr obmenou starých téz zo začiatku 20. storočia. Mnohí čelní predstavitelia ľudovcov vrátane premiéra Módího sú priamo prepojení na fundamentalistické a polovojenské Združenie dobrovoľníkov za domovinu (RSS), ktoré patrí medzi kontroverzné subjekty indickej politickej scény. Často býva dokonca obviňované z fašizácie Indie.
Má toto združenie za sebou tiež nejaké násilné akcie?
Áno, jeho bývalý člen Náthurám Gódsé spáchal atentát na Mahátmu Gándhího, kvôli čomu bolo na čas zakázané. Napojenie združenia na násilie voči minoritám, najmä takzvaným nedotknuteľným, moslimom a kresťanom, je skutočne ťažko spochybniteľné. Zjavné je predovšetkým vymedzovanie sa voči moslimom, ktorí neraz aj po vyše tisícročnej prítomnosti v Indii musia bojovať s nálepkami nelojálnosti a paušálnymi obvineniami z terorizmu.
Pomohol nacionalizmus aj súčasnej vláde?
Nacionalistická agitácia pod kuratelou ideológov zo Združenia dobrovoľníkov za domovinu v politickej rovine pomohla na začiatku 80. rokov minulého storočia k postupnému nárastu politickej moci ľudovej strany. Ekonomické reformy dnešného vedenia síce pomáhajú zmierniť prebiehajúci zápas o sekulárny charakter indického štátu, ale na druhej strane je ich vyzdvihovanie do popredia skvelou stratégiou, ako pod pláštikom ekonomického rozvoja spropagovať aj rozvoj rigidnej a majoritárskej filozofie.
Aké následky má táto politika?
V takej sociálne, etnicky, kultúrne, nábožensky či ekonomicky diverzifikovanej krajine, akou India nesporne je a vždy bola, je nacionalistická interpretácia spoločenskej kohézie s pomocou ideológie takzvanej hinduistickosti – hindutva – skutočne krátkozrakým a neraz aj otvorene diskriminačným faktorom. Stačí len spomenúť kampaň „hindí, hindu, Hindustán“, ktorá potláča tak jazykovú a etnickú, ako aj náboženskú pestrosť Indie.
Sú tam i ďalšie prejavy podpory indického nacionalizmu spojeného s náboženstvom?
Videli sme aj kampaň „návratu domov“, ktorá propagovala konverzie k hinduizmu. Premenovávanie miest i ulíc, stavby gigantických sôch alebo súčasná heroizácia Gódsého sú už len symbolickým vyjadrením snáh pretvoriť Indiu na monokultúrny celok. Tento druh nacionalizmu sa, samozrejme, odráža aj v zásahoch štátu do spoločenskovedného vzdelávania.
Zohráva úlohu obnovený konflikt s Pakistanom? Často o tom Indovia hovoria a využívajú túto kartu politici?
Rozdelenie historickej Indie v roku 1947, ktoré prinieslo jednu z najväčších etnických čistiek v histórii, je dodnes traumou obyvateľov južnej Ázie a poukazovať na slabosti tých druhých je osvedčenou politickou stratégiou. Svoje, samozrejme, zohráva historická pamäť na násilie počas rozdelenia, nevyriešený konflikt v Kašmíri alebo vojny, ktoré medzi sebou oba štáty viedli. Napätie s Pakistanom, podporené agitatívnym nacionalizmom súčasnej indickej vlády, sa však na druhej strane javí aj ako zástupná téma, ktorá odvádza pozornosť od ekonomických problémov krajiny.
Dôležitú úlohu zrejme má aj radikálny islamizmus v Pakistane...
Problémy, ktoré má Pakistan s teroristickými skupinami, tiež prispievajú k vzájomnému antagonizmu. Súčasné voľby preto nevyhnutne ovplyvnil nedávny teroristický útok militantov podporovaných pakistanskou organizáciou Džaiš-i Muhammad na indických vojakov v Kašmíri. Umožnil ľudovcom využiť vzniknutú situáciu v prospech vlastnej volebnej agitácie.
Indická ekonomika v posledných rokoch a desaťročiach rastie prudkým tempom. Posilňuje sa stredná trieda, chudoba sa znižuje. Ľudia majú čoraz väčší prístup k informáciám. Má to pozitívny vplyv na to, že menej dôverujú populistom, rozširuje sa povedomie obyvateľov o politike a krajina sa stáva dôveryhodnejšou vo svete?
India je podľa môjho názoru neustále dôveryhodnou krajinou, ktorá má svetu čo ponúknuť. Číselne vyjadrený ekonomický rast a aktuálny rozvoj sú však dve rozdielne kategórie. Problémy preto určite existujú. Východiská sú či už v dôslednejšej politike, ktorá umožní sociálne rovnomernejší rozvoj a lepšie príležitosti, alebo v riešení čoraz naliehavejších ekologických tém. India však spravila od dosiahnutia nezávislosti neuveriteľný pokrok azda v každej oblasti spoločenského a hospodárskeho života. Nepochybne sa na ňom podieľa aj jej súčasné politické vedenie, akokoľvek budeme k nemu kritickí. Stavajú sa diaľnice a zlepšuje sa infraštruktúra miest i vidieka. Vo vyše miliardovej krajine obrovských nerovností je však stále čo robiť.
Módímu taktiež mnohí vyčítajú populistickú politiku...
Otázka popularity populizmu v Indii je príliš zložitá na to, aby sme nachádzali jednoduché odpovede. Populistickou nie je len súčasná politická garnitúra. Boli nimi neraz aj vlády, ktorým dominoval Indický národný kongres so svojou prosociálnou a liberálno-ľavicovou agendou. Jej konkrétne výsledky ľudia zhodnotili tak, že sa priklonili k ľudovcom. Väčší prístup k informáciám podporený rozmachom informačných technológií a popularitou sociálnych sietí však nemusí hneď znamenať odolnosť ľudí proti šíreniu skreslených či vyslovene nepravdivých informácií ani odolnosť proti populistickému zjednodušovaniu problémov vo veciach verejných. V tomto ohľade musí India čeliť veľmi podobným problémom ako iné krajiny. Som presvedčený, že v globálnom kontexte si nepočína výrazne horšie.
Voľby trvajú viac ako mesiac. Prečo je to taký zložitý, komplikovaný proces, ktorý musí byť rozdelený na viac etáp?
Usporiadanie volieb v Indii je náročná úloha. Tohtoročné voľby sú všeobecné. To znamená, že sa volí do ľudového zhromaždenia – lóksabhá, inak povedané parlamentu centrálnej indickej vlády. V krajine platí väčšinový volebný systém, víťaz príslušného volebného obvodu je teda určený väčšinou hlasov. Hoci kandidujú zástupcovia vyše 50 politických strán, hlavnými rivalmi sú predvolebné aliancie strán vedené Naréndrom Módím a jeho Indickou ľudovou stranou – Národná demokratická aliancia – a Ráhulom Gándhím z Indického národného kongresu – Spojená progresívna aliancia. V tomto roku sa na voľbách zúčastní približne 900 miliónov oprávnených voličov, čo z nich robí najväčšie demokratické hlasovanie na svete.
Ako to vyzerá s transparentnosťou volieb v Indii?
Zaujímavosťou je, že už od roku 2004 India využíva hlasovanie pomocou elektronického prístroja, ktorý slúži na rýchlejšie sčítavanie hlasov. Predovšetkým však bráni manipulácii s volebnými lístkami a eliminuje nesprávne vyplnené lístky. Primárnym problémom je bezpečnosť a zabezpečenie demokratického priebehu volieb. Nad nimi dozerá indická volebná komisia, ktorá určuje aj pravidlá prísneho dodržiavania predvolebného moratória. Z minulosti poznáme prípady, keď došlo k násiliu, falšovaniu hlasov či dokonca k odcudzeniu volebnej urny. Preto je v čase volieb zvýšená prítomnosť ozbrojených zložiek štátu na verejnosti.
S akými ďalšími problémami sa Indovia počas volieb stretávajú?
Ďalším faktorom ovplyvňujúcim voľby je prístupnosť k volebným miestnostiam, ktorá je v náročných terénoch komplikovaná. Všetky spomenuté faktory naznačujú, prečo sa volí postupne, v siedmich fázach podľa jednotlivých volebných obvodov nerovnomerne rozdelených pomedzi štáty indickej federácie, čo znamená, že v jednom štáte sa volí na viackrát. Voľby sa začali 11. apríla a skončia sa 19. mája. Výsledky rozhodne budú zaujímavé.
Kto je Dušan Deák
Popredný slovenský indológ pôsobí na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Študoval na Univerzite v Púne v Indii. Docent Deák je autorom viacerých publikácií týkajúcich sa histórie i súčasnosti Indie. Predvlani mu v spolueditorstve s Róbertom Gáfrikom a Annou Rácovou vyšla kniha Farebná India, v roku 2010 kniha Indickí svätci medzi minulosťou a prítomnosťou – Hľadanie hinduistov a muslimov v Južnej Ázii.