V júni 2017 bohatá Saudská Arábia spolu so Spojenými arabskými emirátmi, Bahrajnom a Egyptom uvalila blokádu na maličký Katar. Zdalo sa, že maličkú zemičku musia promptne priviesť k poslušnosti, a snáď ani sami Katarčania nedúfali, že by saudský "fén" vydržali dlho. Vo výsledku však na Saudov robia po dvoch rokoch dlhý nos a všemožne im hatia mocenské plány.
Ihriskom pre nové mocenské súperenie sa stala Afrika a nedá sa povedať, že by naň Katar vstupoval s veľkou výhodou. Po desaťročia Katarčanov zaujímali z Afriky snáď len Maroko, Alžírsko a Tunisko.
Ich prítomnosť na zvyšku kontinentu sa obmedzila na zamestnancov neziskovky Qatar Charity, ktorej dobročinnosť je podľa SAE však "iba zásterkou pre skutočnú náplň práce: podporu terorizmu". Práve tá spolu s prílišnou konvergenciou s úhlavným nepriateľom Saudskej Arábie - Iránom - je oficiálnym dôvodom stále trvajúceho embarga.
Všetci do radu
Hneď po jeho vyhlásení saudskoarabskú koalíciu tak či onak podporilo viacero afrických krajín - Mauritánia, Gabon, Džibutsko, Čad, Komory, Senegal a Niger odvolali z Dauhy veľvyslancov a časť dokonca úplne popretŕhala diplomatické styky.
"Rozhodol som sa nasledovať Saudskú Arábiu, je naším partnerom už štyridsať rokov, Katar je tu iba od roku 2008," nechal sa po vyhlásení blokády počuť napríklad komorský prezident Azali Assoumani. Nie všetkým pôvodné odhodlanie vydržalo. Katar, jeden z najväčších svetových vývozcov zemného plynu, je totiž veľmi bohatý, a ak ste chudobná africká krajina, musíte konať pragmaticky.
Ako napríklad Čad. Ten síce najprv styky s Katarom výmenou za finančnú injekciu z Abú Zabí prerušil, lenže potom sa ukázalo, že Katar má dosť vysoký podiel vo švajčiarskej firme Glencore, ktoré požičala pred piatimi rokmi Čadu 1,4 miliardy dolárov, aby mohol kúpiť podiel v konzorciu ťažiacom čadskú ropu.
Po prepade cien ropy však štát nedokázal dlh splácať a vtedy sa ako spasiteľ zjavil Katar, ktorý sa postaral o podstatne výhodnejšie podmienky dlhu. Len pár hodín po tom Čad oznámil, že vzťahy s Katarom prerušovať nebude.
A to je len jedna z ukážok katarskej snahy ukázať, že oni sú "tí dobrí". Emirát otvoril kohútiky a snaží sa investíciami a ponukami pomoci a spolupráce získať čierny kontinent na svoju stranu. A robí to šikovne - nechce exkluzívne priateľstvo, len ponúka pomoc.
Hľadajú spojencov inde
Katarský emir Tami bin Hamad al Than chápe, že keď sa bývalé obchodné cesty uzavreli, je potrebné nájsť nové. Už v septembri po začatí blokády začal fungovať nový katarský prístav Port Hamad, s ktorého výstavbou začala krajina v roku 2010.
"Pred začiatkom blokády sme 90 percent tovaru dovážali po súši, to sme museli reorganizovať," vyhlásil riaditeľ tlačového oddelenia katarskej vlády Sajf Ahmad Ál Thání.
V rámci budovania rozsiahlejšej diplomatickej siete a hľadania nových trhov, ktoré by zabezpečili väčšiu diverzifikáciu katarskej ekonomiky, navštívil emir prvýkrát v živote v decembri 2017 západnú Afriku - Senegal, Guineu, Pobrežie Slonoviny, Burkina Faso, Ghanu a Mali - vznikli nové ambasády a boli podpísané zmluvy o spolupráci.
Samozrejme podstatne dôležitejší ako západ Afriky, je východ kontinentu. Ešte presnejšie Africký roh. Pás od Sudánu po Somálsko je strategicky úplne zásadný - pobrežie mu totiž obmýva Červené more, po ktorom putujú obrie objemy ropy do Suezského prieplavu (úžinou Báb al-Mandáb denne prepláva podľa odhadov 3,8 milióna barelov ropy) a ktoré predstavuje alternatívnu cestu do Jemenu, v ktorom je Saudská Arábia so svojou koalíciou stále vojensky aktívna.
Spojené arabské emiráty budujú prístavy a námorné základne po celom Africkom rohu. Vo februári 2017 podpísalo Abú Zabí dohodu so separatistickou vládou Somalilandu, de facto samostatného, však oficiálne neuznaného štátu na území severného Somálska, o výstavbe námornej základne v prístave Berbera.
To sa, samozrejme, nepáčilo legitímnej somálskej vláde, na ktorej stranu sa postavil práve Katar. Ten vystúpil s vyhlásením o podpore somálskej "jednoty a stability" a hlavne - prisľúbil somálskej vláde pomoc v hodnote 385 miliónov dolárov.
Sudánsky prešľap
Kým v Mogadiše to emirovi, zdá sa, vcelku vychádza, v Sudáne vsadil na zlú kartu. Potom, čo na konci minulého roka prepukli v Chartúme protesty proti prezidentovi Bašírovi, Katar sa oficiálne postavil na jeho stranu.
Následný pád diktátora uťal všetky veľké projekty vrátane revitalizácie prístavu Sawákin v hodnote štyroch miliárd dolárov, na ktorej sa mal s Katarom podieľať jeho spojenec, Turecko. To si chcelo na mieste k veľkej nevôli Káhiry vybudovať vojenskú základňu.
Vzťahy jednotlivých krajín Afrického rohu boli dosť napäté už predtým, než sa o vplyv v oblasti začal preťahovať Katar so štátmi, ktoré na neho uvalili embargo. Timothy Williams z nezávislého think-tanku The Royal Service Institute varuje, že ich správanie môže celý región destabilizovať a priviesť na pokraj vojny. Ako keby na ňom práve táto časť sveta nebalancovala aj bez cudzej pomoci.