Americkej ekonomike sa darí, ale štátny dlh USA stúpa stále rýchlejšie. Vládna rozpočtová agentúra CBO (Congressional Budget Office) upravila svoje predchádzajúce odhady a teraz uvádza, že v budúcom roku prekročí deficit amerického rozpočtu hranicu jedného bilióna dolárov. Tento vývoj nie je podľa šéfa CBO udržateľný.
Obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou si vyberá svoju daň na americkej ekonomike, konštatuje aktualizovaný výhľad rozpočtovej agentúry pre nasledujúce desaťročie. Deficit rozpočtu USA stúpa rýchlejšie, než sa pôvodne čakalo. Hranicu jedného bilióna dolárov mal totiž pôvodne prekročiť až v roku 2022, verejné financie sa však do tohto mínusu dostanú už v budúcom roku.
Agentúra CBO bola nútená upraviť aj svoj odhad deficitu rozpočtu pre tento rok. Teraz uvádza, že počas fiškálneho roka 2019 (účtovné obdobie americkej vlády končí 30. septembra, pozn. red.) budú štátne výdavky o 960 miliárd dolárov vyššie, než príjmy. Pôvodné čísla uvádzala deficit 896 miliárd dolárov.
Situácia sa bude zhoršovať
Americký rozpočet tak tento rok skončí v piatom najvyššom deficite v histórii, pričom na prvých štyroch priečkach tohto pomyselného rebríčka sú deficity z rokov 2009 až 2012, kedy Spojené štáty bojovali s dopadmi ekonomickej krízy. A v budúcom roku, poťažmo desaťročí, bude ešte horšie, varuje agentúra CBO.
Americký štátny dlh je už teraz nominálne najvyšším na svete a podľa prognóz bude v nasledujúcich rokoch rásť stále rýchlejšie. "Štátny dlh je už teraz podľa historických štandardov vysoký a vyvíja sa neudržateľným smerom," varoval šéf agentúry CBO v otvorenom liste. Zákonodarcovia podľa neho musia vykonať "zásadné zmeny daňovej a výdavkovej politiky".
Trumpova politika stav zhoršuje
Administratíva Donalda Trumpa však kráča skôr opačným smerom. Na rozpočtoch z jej dielne sa podpisuje napríklad výpadok príjmov z korporátnych daní, ktoré osekala daňová reforma z roku 2017. Verejné financie zaznamenali v rokoch 2018 a 2019 výpadok viac ako 430 miliárd dolárov, píše denník The New York Times.
Trump zvažuje, že bude v daňových škrtoch pokračovať, aby tak podporil americkú ekonomiku. Tento týždeň uviedol, že so svojimi poradcami preberá možnosti zníženia dane z príjmu alebo kapitálového zisku. Odhalil tak obavy zo spomalenia ekonomického rastu, ktorý by vzbudil jeho šance o znovuzvolenie v budúcom roku, uvádza denník Financial Times.
Nekontrolovaný rast dlhu
Podľa dát amerického ministerstva financií bol americký štátny dlh ku 20. augustu tohto roka 22,428 bilióna amerických dolárov. V porovnaní s januárom 2017, kedy sa Donald Trump ujal funkcie prezidenta, je to o 12,4 percenta viac. Trumpov predchodca Barack Obama, ktorý sa potýkal s dopadmi ekonomickej krízy, však americký dlh počas svojej vlády zdvojnásobil.
Napriek tomu niektorí ekonómovia bijú na poplach. "Štátny dlh v budúcej dekáde každoročne porastie takmer o veľkosť celej ekonomiky," povedala CNN šéfka neziskovej organizácie CRFB (The Committee for a Responsible Federal Budget), ktorá sa federálnym rozpočtom dlhodobo zaoberá. Podľa organizácie môže nekontrolovaný rast štátneho dlhu vyvolať ďalšiu finančnú krízu.
Jedným z najväčších problémov spojených s vysokým štátnym dlhom sú náklady na jeho obsluhu. Rastúce zadlženie totiž znamená nižšiu ochotu veriteľov požičiavať, a to znamená vyššie úroky.
Nadácia bývalého amerického ministra financií Petra G. Petersona odhaduje, že do roku 2026 sa náklady amerického štátneho dlhu stanú treťou najväčšou položkou amerického rozpočtu po armáde a zdravotníctve.
Donald Trump pritom sľuboval znižovanie štátneho dlhu vo svojej predvolebnej kampani v roku 2016. Vo vtedajšom rozhovore s denníkom The Washington Post povedal, že počas ôsmich rokov dokáže USA dlhu úplne zbaviť.