Od začiatku tohto roka v dôsledku krádeží a podvodov prišli majitelia kryptomien o imanie v hodnote 4,26 miliardy dolárov. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CipherTrace. Zlodeji kryptomien sa pritom stíhajú len veľmi ťažko. Meny sú totiž nezávislé na štátnych inštitúciách.
Spoločnosť CipherTrace, ktorá analýzu sprostredkovala, sa zaoberá bezpečnosťou kryptomien. Monitoruje však len vyhľadateľné straty. Odhaduje tak, že v skutočnosti je hodnota ukradnutých kryptomien ešte oveľa vyššia.
Milióny sú navždy stratené
Len na burze Bitfinex, ktorá patrí medzi najväčších hráčov v oblasti, za prvých šesť mesiacov tohto roka kvôli podvodom prišli finančníci o zhruba 851 miliónov dolárov.
Medzi ďalšie zo strát uvedených v analýze patria napríklad 190 miliónov dolárov, ktoré si "odniesol do hrobu" zosnulý zakladateľ burzy QuadrigaCX. Pred svojou náhlou smrťou totiž nikomu neoznámil heslo k zásobám kryptomien firmy.
Hoci nejde o krádež, majitelia už svoje peniaze nikdy neuvidia. Medzi ďalšie väčšie incidenty potom patrí aj napríklad údajný kybernetický útok na taliansku burzu BitGrail. Tá prišla o mince v hodnote cca 172 miliónov dolárov.
Zlodeji sa zle chytajú
Páchateľov krádeží kryptomien je veľmi ťažké stíhať. Nie je to tak kvôli tomu, že by išlo o nepolapiteľných hackerov. Dôvod je iný - kryptomeny nespadajú pod žiadnu centrálnu autoritu. Decentralizácia je totiž jedným z princípov technológie blockchain, na ktorej meny stoja.
"Človek, ktorému bola spôsobená škoda spojená s kryptomenami, či už ich odcudzením, v spojení s krachom burzy, alebo iným spôsobom, si musí odpovedať na otázku, akým právom by sa mal spor riadiť," uvádza Veronika Šípošová z advokátskej kancelárie PwC Legal. "Určujúcim je výber práva samotných účastníkov zmluvného vzťahu, aj relevantné kolízne normy medzinárodného súkromného práva," dodáva.
Počas stíhania zlodejov kryptomien totiž často vznikajú zmätky. Ak slovenskému majiteľovi francúzsky páchateľ ukradne mince uložené u španielskej firmy, stíhanie sa môže začať zamotávať. Ak potom firma navyše používa napríklad peňaženky umiestnené na serveroch v Maďarsku, je veľmi ťažké určiť, ktorá krajina by vlastne mala stíhanie viesť, prípadne ako.
Snahy o medzinárodnú reguláciu kryptomien potom narážajú na niekoľko ťažkostí. Okrem toho, že sa medzi sebou národné banky a burzoví regulátori zatiaľ nijako nedohodli, stojí snahám v ceste aj napríklad neexistujúce štandardizované názvoslovie.
Aj napriek tomu však k regulácii v budúcnosti pravdepodobne dôjde. Česká republika totiž zvažuje sledovanie anonymného obchodu s kryptomenami a napríklad Francúzsko plánuje jeho úplný zákaz. Po regulácii volá aj napríklad americký prezident Donald Trump.