Odchádzajúci šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi varoval, že ekonomika eurozóny sa spomaľuje, a preto sú potrebné stimuly.
Draghi, ktorý bol na čele ECB osem rokov, na svojej poslednej tlačovej konferencii vo funkcii šéfa banky obhajoval extrémne uvoľnenú menovú politiku.
ECB v súlade s očakávaniami vo štvrtok nezmenila nastavenie menovej politiky po tom, ako v septembri prijala nové menové stimuly.
Rada guvernérov ponechala kľúčovú sadzbu na úrovni 0,00 percenta. Depozitná sadzba zostala na úrovni -0,50 percenta a sadzba na jednodňové refinančné operácie na úrovni 0,25 percenta.
Rada v septembri znížila depozitnú sadzbu hlbšie do negatívneho pásma a rozhodla sa, že od novembra reštartuje program kvantitatívneho uvoľňovania. ECB chce týmto spôsobom podporiť spomaľujúcu sa ekonomiku eurozóny.
Podľa Draghiho riziká ďalšieho ochladenia sú spôsobené dlhodobými neistotami súvisiacimi s geopolitickými faktormi, nárastom protekcionizmu a zraniteľnosťou rozvíjajúcich sa trhov.
"Stále je potrebný vysoký stupeň monetárnej akomodácie," povedal Draghi na tlačovej konferencii po skončení sa zasadnutia Rady guvernérov.
Draghi uviedol, že ekonomické údaje získané od septembrového zasadnutia len potvrdili predošlé hodnotenie stavu ekonomiky eurozóny, ktorej expanzia je slabá. Balík stimulov prijatý na septembrovom zasadnutí Rady guvernérov podľa Draghiho výrazne podporí rast a dlhodobo nízku infláciu.
Medzinárodný menový fond (MMF) minulý týždeň znížil prognózu rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta v tomto roku a na 1,4 percenta v roku 2020.
Draghiho osemročné funkčné obdobie sa skončí 31. októbra, od 1. novembra ho na čele ECB vystrieda bývalá šéfka MMF Christine Lagardová. Lagardová sa vo štvrtok zúčastnila na zasadnutí Rady guvernérov ako pozorovateľka, nezasiahla však do diskusie, ako uviedol Draghi.
"Nepotrebuje rady, ona veľmi dobre vie, čo má robiť," odpovedal Draghi na otázku, akú radu by dal svojej nástupkyni.