V polovici budúceho roka by mal podľa Moskvy začať fungovať plynovod Nord Stream 2, ktorý bude po dne Baltského mora privádzať zemný plyn z Ruska do Nemecka. Uviedol to dnes podpredseda ruskej vlády Dmitrij Kozak.
Projekt je rozšírením plynovodu Nord Stream, ktorý obchádza tranzitné trasy cez Ukrajinu alebo Poľsko. Nord Stream 2 má zdvojnásobiť prepravnú kapacitu plynovodu na 110 miliárd kubických metrov plynu ročne, pripomenula agentúra Reuters.
Plynovod prekáža predovšetkým Poľsku a Ukrajine, ktorá je teraz kľúčovou tranzitnou krajinou, ale aj niektorým ďalším štátom. Hlasným odporcom sú aj Spojené štáty, ktoré upozorňujú na rastúcu závislosť Európy na dodávkach energií z Ruska.
Polovicu nákladov na výstavbu plynovodu Nord Stream 2 nesie ruský plynárenský gigant Gazprom. Jeho európskymi partnermi sú nemecké firmy Uniper a Wintershall, ďalej britsko-holandská spoločnosť Royal Dutch Shell, rakúska OMV a francúzska engi.
Dôležitú úlohu pri transporte ruského plynu cez Nord Stream 2 by malo mať aj Česko. Práve cez neho bude smerovať väčšina suroviny, ktorú plynovod dopraví z Ruska do Nemecka. Desiatky miliárd metrov kubických plynu ročne má do Česka privádzať nový plynovod Eugal; táto trasa umožní tranzit ruského plynu do Bavorska, Rakúska, Talianska či Chorvátska.
Praha síce najskôr plány na rozšírenie plynovodu Nord Stream kritizovala, potom však rady kritikov opustila: koncom novembra 2015 bolo Česko medzi desiatimi štátmi EÚ, ktoré rozšírenie kritizovali, v decembri 2015 však vláda Bohuslava Sobotku na návrh ministra priemyslu Jána Mládka rozhodla, že sa Česko nepripojí k členským štátom Únie proti Nord Stream