Mimoriadne uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky podporuje ekonomiku eurozóny a ECB v nej bude pokračovať. Povedala to v piatok prezidentka ECB Christine Lagardová.
Zároveň však upozornila členské štáty eurozóny, že na to, aby menová únia ustála problémy prichádzajúce zo zahraničia, je potrebné, aby rast ekonomiky eurozóny vo väčšej miere podporoval domáci trh.
"ECB bude prostredníctvom svojej menovej politiky aj naďalej podporovať ekonomiku eurozóny a na budúce riziká bude reagovať v súlade so svojím mandátom udržiavania cenovej stability," uviedla Lagardová v prejave na kongrese európskych bánk vo Frankfurte nad Mohanom.
Okrem toho dodala, že banka bude monitorovať vedľajšie vplyvy svojej politiky.
Poukázala na verejné investície
Na rozdiel od svojho predchodcu Maria Draghiho, ktorý vo väčšej miere poukazoval na monetárnu politiku ECB, Lagardová sa vo svojom prvom väčšom prejave od nástupu do novej funkcie viac zamerala na členské štáty menovej únie a ich politiku.
Ako uviedla, po tom, čo obchodné spory vo svete znemožnili pokračovanie rastu ekonomiky prostredníctvom exportu, je nevyhnutné posilniť domáci dopyt.
V rámci toho poukázala najmä na verejné investície, ktoré by mali byť hlavným ťahúňom rastu. Už Draghi vyzýval na zvýšenie výdavkov a investícií členských štátov, ktoré majú rozpočtové prebytky, ako je napríklad Nemecko. Jeho výzvy však Berlín nevypočul.
Nemcov, naopak, ešte viac podráždilo ďalšie uvoľnenie menovej politiky, ku ktorému ECB pristúpila v septembri. Bolo to posledné zasadnutie ECB pod vedením Maria Draghiho.
Prejav začala v nemčine
S cieľom zmierniť negatívne postoje Nemcov k ECB, Lagardová začala svoj prejav privítaním účastníkov konferencie v nemčine a prisľúbila, že sa bude snažiť svoje znalosti v tomto jazyku prehĺbiť.
Medzitým už začala pracovať na zlepšení vzťahov a zmiernení napätia medzi členmi ECB, ktorých rozdelil v septembri schválený opätovný nákup dlhopisov. Viac ako tretina Rady guvernérov bola proti tomuto kroku.