Jedlo patrí na sociálnej sieti Instagram medzi najfotografovanejšie a najčastejšie prezerané predmety. Podľa prieskumu z roku 2017 svoje obedy či večere pravidelne fotí skoro sedemdesiat percent všetkých mileniálov. Chutné a dobre vyzerajúce jedlo sa v niektorých kruhoch stalo jedným z dôkazov, že sa človeku žije dobre.
Nejde pritom o tak modernú záležitosť, ako by sa mohlo zdať. Dobré jedlo ľudia na obdiv dávali od pradávna. A väčšinou im ani nezáležalo na tom, akú má vlastne chuť. Dôležitá bola cena.
Jedným z najznámejších prípadov takéhoto prístupu sú ananásy v georgiánskom Anglicku. Tie sa na Britských ostrovoch po prvýkrát objavili v polovici sedemnásteho storočia, a hoci sa sprvu objavovali len na tabuli kráľa Karola II., čoskoro sa rozšírili aj medzi šľachticov. Pretože bolo veľmi ťažké pestovať ich priamo v Anglicku, rýchlo sa stali jedným zo symbolov vysokého sociálneho statusu.
Ananás na piedestále
Len málokto pritom vtedy vedel, ako chutia. Jesť ich by totiž bolo plytvaním. Ich cena sa pohybovala okolo 60 libier za kus, v hrubom prepočte na dnešné eurá takmer šesť tisíc.
Namiesto pochúťky z nich tak bola skôr živá ozdoba, ktorou sa chválili na hostinách. Jeden im tak mohol vydržať v krajnom prípade až niekoľko týždňov - nové plody si zaobstarali až vo chvíli, keď tie staré úplne zhnili, píše web The Conversation.
Ako veľmi boli medzi šľachtou ananásy obľúbené, je vidieť aj z toho, ako sa na ne naviazali niektoré odvetvia ekonomiky. Remeselníci pre ne napríklad vyrábali špeciálne stojany a piedestály, niektorí bohatší šľachtici ich zase prenajímali svojim chudobnejším priateľom.
Vzor ananásu sa stal obľúbeným aj ako architektonický motív, často sa objavoval aj na šatách. Na začiatku devätnásteho storočia si potom niektorí ľudia dokonca začali so sebou ananásy ako dôkaz svojho bohatstva nosiť v podpazuší pri prechádzkach. Takýmto konaním sa však vystavovali aj určitému nebezpečenstvu.
Za krádež roky v Austrálii
Vo vtedajšom Anglicku sa totiž ananásy často stávali terčom krádeží. Tresty za takéto konanie však boli značné. Napríklad v roku 1807 bol podľa záznamov londýnskeho centrálneho trestného súdu bol istý John Godding za krádež siedmich ananásov odsúdený na sedem rokov vo väzenskej kolónii v Austrálii.
Nebol si pritom zrejme príliš vedomý toho, akú hodnotu reálne majú - v meste, v ktorom sa zastavil na úteku pred zákonom, ich predal za zhruba 2,5 libry. Aj tak to však pre neho zrejme bola ohromná suma. Ani o sto rokov neskôr by si totiž toľko peňazí bežný robotník nezarobil skôr ako za zhruba dva mesiace.
O svoje miesto na výslní prišli ananásy až v polovici viktoriánskej éry, teda zhruba na konci 19. storočia. Vtedy ich totiž Angličania začali masovo dovážať z kolónií. Ani to však neznamenalo koniec jedla ako ozdoby a dôkazu statusu - ananás len nahradil zeler.
Okrasný zeler
Ten sa síce na Britských ostrov pestoval častejšie, vyžadoval však značnú pozornosť. Aby bola jeho spodná časť biela, musel sa pestovať v "zákopoch", ktoré bolo potrebné pravidelne prehlbovať (dnes sa najčastejšie pestujú tzv. samobieliace odrody). Jeho hodnota však bola nižšia, v súčasných eurách bola zhruba dve sto eur.
Táto zelenina, ktorá je dnes bežnou položkou mnohých menu, sa vtedy používala skôr ako okrasná kvetina. Vznikali na ňu aj špeciálne vázy. Existujú aj dobové etiketou predpísané spôsoby, ako ju na stole správne naaranžovať.
Aj obľuba zeleru medzi bohatými však s tým, ako sa začal viac pestovať priamo v Anglicku, klesol. Po smrti kráľovnej Viktórie potom trend "chválenia sa jedlom" opadol. A zdalo sa, že sa už nevráti - jeho návrat umožnil práve až Instagram.