Očakávania o ďalšom uvoľňovaní menovej politiky v eurozóne aktuálne oslabli. Aký je váš pohľad?
V súčasnosti neočakávame žiadne dodatočné opatrenia na uvoľnenie monetárnej politiky. Budú pokračovať s tým, čo už robia počas dlhšieho obdobia. Očakávame však ďalšie programy nákupu aktív možno v balíku dohôd s Európskou komisiou na podporu istých infraštruktúrnych, prípadne fiškálnych projektov, ktoré majú zelenú nálepku. Takže sa môže stať, že do snahy dosiahnuť klimatické ciele sa zapojí aj ECB. Podľa mňa to nie je veľmi dobrý vývoj z hľadiska výkonu menovej politiky, ale môže sa tak stať.
Existuje teda šanca, že ECB spustí nejakú formu cieleného kvantitatívneho uvoľňovania. Ako by to fungovalo?
Vidíme to v kontexte finančnej represie vo všeobecnosti. Centrálna banka je súčasťou, povedzme tímu, ktorý zaviedol opatrenia, ktoré majú zabezpečiť, že európske štáty dokážu refinancovať svoj dlh na atraktívnych úrovniach. Teda ide o snahu zastropovať nominálne výnosy dlhopisov, čo sa typicky nazýva režim finančnej represie. V tomto smere sa dajú nájsť spôsoby, ako by ECB financovala niektoré fiškálne programy, ktoré sa snažia dosiahnuť klimatické ciele. Čiže v Európskom zelenom dohovore dostane podľa mňa úlohu aj ECB. Je to trocha protirečivé, pretože cieľom potom nie je menová politika, ale celkovou ambíciou je stále zastropovanie nominálnych výnosov na dlhopisoch.
Vy s tým zjavne nesúhlasíte. Aké sú vaše dôvody?
V prvom rade vidím nedostatok transparentnosti. ECB nám doteraz tvrdila, že sa snažila naplniť svoj inflačný mandát a všetci vieme, že inflačný...
Zostáva vám 85% na dočítanie.