Využívanie skrátenej pracovnej doby označované ako kurzarbeit zmierni prepad nemeckej ekonomiky spôsobený koronavírusovou krízou takmer o polovicu. Ukazujú to výsledky štúdie, ktorú vypracovala spoločnosť IW Consult pre združenie bavorského priemyslu. Systém kurzarabeitu chce v priebehu tohto týždňa predstaviť aj slovenská vláda.
O 45 percent miernejší prepad
Štúdia podľa agentúry DPA tvrdí, že pri využití kurzarbeitu bude prepad výkonu nemeckej ekonomiky asi o 45 percent miernejší ako v prípade scenára bez neho. To podľa šéfa združenia Bertrama Brossardta "pôsobivo dokladá účinnosť kurzarbeitu".
Brossard uviedol, že systém kurzarbeitu sa osvedčil už počas globálnej finančnej krízy a že sa osvedčí aj počas krízy koronavírusovej.
Dodal, že rozhodujúcim pozitívnym efektom opatrenia bude rýchlejšie obnovenie výroby po skončení krízy. Podniky si totiž zachovajú svojich zamestnancov, zatiaľ čo v krajinách bez neho ich budú musieť znovu prijímať.
"To stojí nielen čas, ale aj veľa peňazí," upozornil Brossard. Kurzarbeit podľa neho rovnako podporuje likviditu podnikov a znižuje riziko insolvencie a je nevyhnutný pre zabezpečenie zamestnanosti.
Platí ja v Česku
Kurzarbeit zaviedlo aj Česko. Tam bude štát v rámci tohto systému vyplácať dva druhy príspevkov na mzdy za obdobie od 12. marca do konca apríla. Poskytne 80 percent náhrady mzdy ľudí v karanténe a pracovníkov uzatvorených prevádzok, a to do 39-tisíc korún (vyše 1 400 eur).
V prípade obmedzenia výroby kvôli výpadku pracovníkov, surovín či poklesu dopytu to bude 60 percent, a to do 29-tisíc korún. Podpora sa stanoví zo superhrubej mzdy. Príspevky bude poskytovať české ministerstvo práce z programu Antivirus.
