Kancelárka Merkelová s prezidentom Macronom pred týždňom oznámili zámer vytvoriť európsky program na obnovu hospodárstva po kríze spôsobenej koronavírusy.
Podporu z fondu v objeme 500 miliárd eur majú dostávať krajiny a sektory najhoršie postihnuté pandémiou. Na vzniku fondu sa musia dohodnúť všetky krajiny dvadsaťsedmičky, niektoré štáty predovšetkým zo severu bloku už však prišli s alternatívnym variantom. Návrh riešenia by mala v najbližších dňoch členským krajinám predložiť Európska komisia.
V štúdii pod vedením Mannheimského profesora ekonómie Friedricha Heinemanna pre výpočet dva modely. Prvý predpokladá, že by sa koronavírusová pomoc odvíjala od miery prepadu hospodárstva jednotlivých členských štátov, druhý počíta s tým, že bude zohľadnený pokles HDP i rast nezamestnanosti.
Výhody pre Nemecko a Francúzsko
Podľa prvého modelu by najviac dostalo Taliansko (19 až 26 miliárd eur) a tiež Francúzsko by výrazne profitovalo, pretože by získala navyše 10,7 miliardy eur.
Druhý model by znamenal väčší čistý príspevok z Nemecka či Rakúska. Najväčším príjemcom pomoci by sa stalo Španielsko (14 až 24 miliárd eur), ktorému by pomoc zo záchranného fondu nahradila takmer dve percentá hospodárskeho výkonu.
V oboch scenároch by však najväčším príjemcom v pomere k výkonu svojej ekonomiky bolo Grécko, ktorému by pomoc nahradila približne 2,2 až 2,6 percenta HDP.
Komisia hľadá kompromis
Proti návrhu Merkelovej a Macrona sa zatiaľ jasne postavila takzvaná sporivá štvorka, teda Rakúsko, Holandsko, Švédsko a Dánsko, ktoré navrhli vlastný koncept pomoci spočívajúci v poskytovaní úverov.
Podľa informácií rakúskej agentúry APA Európska komisia príde s plánom kombinujúcim úvery, dotácie a záruky.
Napríklad Rakúsko by nemecko-francúzsky plán podľa APA prišiel na 3,4 až 4 miliardy eur, teda zhruba percento jeho hospodárskeho výkonu.
Čistý príspevok Nemecka by predstavoval 24 až 38 miliárd eur. Z krajín takzvanej "sporivej štvorky" by muselo najviac prispieť Švédsko, až päť miliárd eur.
Čistí platcovia
V dôsledku plánu by podľa APA nastali výrazné posuny v rámci skupiny tradičných čistých platcov do rozpočtu EÚ, ale aj všeobecne medzi čistými platcami a čistými príjemcami.
Napríklad Poľsko by podľa prvého modelu zaplatilo 10,4 miliardy eur, teda takmer dve percentá svojho HDP, čo by znamenalo relatívne najväčší príspevok zo všetkých členských štátov.
Tiež Česká republika, Slovensko, Maďarsko, pobaltské štáty a dokonca aj Rumunsko a Bulharsko by sa podľa APA stali čistými prispievateľmi do fondu, ak by sa pri vyplácanie pomoci vychádzalo iba z vývoja HDP.
Čistí príjemcovia
Čistých príjemcov by potom zostalo sedem: Taliansko, Španielsko, Grécko, Chorvátsko, Francúzsko, Cyprus a Portugalsko. Iba druhý model, teda aj zohľadnenie nárastu nezamestnanosti, by čistými príjemcami koronavírusovej pomoci urobilo všetkých novších členov EÚ.
Peniaze, ktoré si EÚ má svojim menom požičať na finančných trhoch a ktoré potom bude splácať v horizonte niekoľkých desiatok rokov, podľa Berlína a Paríža zlepšia konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a podporí okrem iného investície do digitalizácie a ekológie. Práve k modernizácii v týchto dvoch oblastiach sa spoločné vyhlásenie Merkelovej a Macrona výslovne hlási.