Lietadlá predstavujú pre Európanov populárny a lacný spôsob dopravy. Environmentálne dopady letectva však robia vrásky nielen ekologickým aktivistom, ale aj európskym politikom, ktorí sa zaviazali k uhlíkovej neutralite.
Odhaduje sa, že vnútroeurópske lety na vzdialenosti kratšie ako tisíc kilometrov vyprodukujú každý rok 28 miliónov ton oxidu uhličitého, píše Guardian.
Práve kvôli tomu teraz vznikol report piatich environmentálnych organizácií z Nemecka, Poľska, Španielska a Francúzska, ktorý financovala nemecká vláda.
Jeho záver znie jasne: kľúčom k uhlíkovej neutralite je železničná doprava, ktorá by priamymi spojmi prepojila hlavné mestá členov EÚ.
Ide vlastne o návrat k myšlienke z 60. rokov. Po koľajniciach sa vtedy preháňal takzvaný Transeurópsky expres (TEE), ktorý vozil cestujúcich na priamych trasách medzi vybranými európskymi mestami.
Išlo o luxusné vlaky a o prémiovú službu, na ktorej spolupracovali národní železniční dopravcovia z Francúzska, Belgicka, Nemeckej spolkovej republiky, Talianska či Švajčiarska.
Transeurópsky expres mal konkurovať vtedy prekvitajúcej leteckej doprave. Nakoniec však "zvíťazili" letecké spoločnosti a železničný projekt pohorel.
Expres síce nahradili vlaky EuroCity, medzištátne železničná preprava sa však stala marginálnou záležitosťou. Podľa dát Európskej komisie predstavovala v roku 2018 menej ako osem percent z celkovej osobnej železničnej dopravy.
Konkurencia s krídlami
V roku 2018 bolo z 365 cezhraničných železničných spojení, ktorá kedysi v Európe fungovali, 149 nefunkčných. Dôvodom ukončenia transeurópskeho expresu v roku 1995 bol nielen vzdušný konkurent, ale tiež túžba národných vlád investovať najmä do domácich vysokorýchlostných tratí. Ráz európskych železníc tak teraz udávajú najmä vnútroštátne siete.
Podľa dokumentu environmentálnych organizácií spôsobuje let z Paríža do Berlína najmenej šesťkrát viac emisií oxidu uhličitého ako jazda vlakom na tej istej trase. Sedemnásť z dvadsiatich najfrekventovanejších leteckých trás v Európe pôsobia na vzdialenosti kratšej ako 700 kilometrov.
"Teoreticky je možné všetky tieto cesty presunúť na železnicu," uvádza sa v dokumente. Organizácie preto navrhujú zaviesť priame železničné spojenie napríklad medzi Berlínom a Bruselom, Parížom a Madridom alebo aj medzi Prahou a Varšavou.
Dokument ďalej tvrdí, že v mnohých prípadoch by na sprevádzkovanie týchto spojov stačila súčasná infraštruktúra. Podmienkou však je zlepšenie koordinácie cestovných poriadkov.
Východiskový bod
"Je potrebné zapojiť európskeho ducha pri plánovaní a správe železničných služieb a pri počiatočnej podpore nových medzinárodných služieb," uvádza sa v správe.
Stručne povedané dokument navrhuje vrátiť sa v čase a nadviazať na úsilie francúzskych, nemeckých a ďalších národných železníc.
"Myšlienka by mohla slúžiť ako východiskový bod. Vlaky TEE zastavovali iba vo veľkých mestách a boli často naplánované tak, aby cestujúcim umožnili spiatočnú cestu za jediný deň."
Otázkou je, či výsledky reportu nevyjdú naprázdno. Vyzerá to, že najmenej nemecká strana sa obnovením projektu bude zaoberať.
Minister dopravy Andreas Scheuer totiž v septembri predbežne navrhol, aby sieť liniek z 60. a 70. rokov bola vzorom pre nové prepojenie európskych štátov.