Miera inflácie v eurozóne v marci vystúpila na 7,5 percenta. To je rekord od zavedenia eura pred dvadsiatimi rokmi. Vo svojom rýchlom odhade to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat. Zvyšovali sa najmä ceny energií.
Vo februári inflácia predstavovala 5,9 percenta. Predbežný údaj výrazne prekonal odhady analytikov, ktorí v priemere očakávali hodnotu 6,6 percenta.
Vojna na Ukrajine a sankcie proti Rusku vyhnali ceny pohonných hmôt a zemného plynu na rekordnú úroveň. Miera inflácie tak zostáva vysoko nad cieľom Európskej centrálnej banky, ktorá ho stanovila na dve percentá.
Ceny energií sa v marci medziročne zvýšili o 44,7 percenta, ceny potravín, alkoholu a tabaku potom vzrástli o päť percent. Ceny neenergetického priemyselného tovaru stúpli o 3,4 percenta a ceny služieb o 2,7 percenta.
Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny čerstvých potravín a energií, zrýchlila na 3,2 percenta z februárových 2,9 percenta. Bez zahrnutia cien energií, potravín, alkoholu a tabaku ceny vzrástli o tri percentá. Rýchly odhad Eurostatu nezahŕňa žiadne bližšie podrobnosti.
Slovensko je šieste
Na Slovensku vzrástla podľa eurostatu inflácia z febuárových 8,3 percenta na marcových 9,5 percenta, čo je šiesta najvyššia hodnota spomedzi 19 krajín platiacich spoločnou menou. Na rovnakom čísle u nás bola v novembri 2003, vyššia bola naposledy v júni roku 2000, kedy dosiahla 15,7 percenta.
Najvyššiu mieru inflácie v eurozóne mala v marci s 15,6 percentami Litva, nasledovali Estónsko so 14,8 percetami a Holandsko s 11,9 percentami. O 0,7 percentuálneho bodu má menej Lotyšsko. Pred nami je ešte Španielsko, kde inflácia minulý mesiac dosiahla 9,8 percenta.
Ťažká dilema
Vývoj inflácie stavia Európsku centrálnu banku pred ťažkú dilemu ohľadom menovej politiky, napísala agentúra Reuters. Jej sprísnenie by mohlo poškodiť ekonomiku bloku, ktorá zápasí s dopadmi ruskej invázie na Ukrajinu a pretrvávajúcimi následkami pandémie Covidu-19.
Centrálna banka odhaduje, že v prvom štvrťroku bol ekonomický rast sotva kladný, zatiaľ čo v druhom štvrťroku bude takmer nulový. Vysoké náklady na energiu znižujú kúpnu silu domácností a marže podnikov, majú aj negatívne dopady na investície.
Pravdepodobne zvýšia aj ceny ďalšieho tovaru a služieb, najmä potravín, pretože zemný plyn je najväčším nákladom pri výrobe hnojív, upozorňujú analytici.
To môže indikovať, že sa blok blíži stavu stagflácie, počas ktorej sa rýchla inflácia spája so stagnáciou rastu.
Pravdepodobným kompromisom bude, že ECB tento rok svoju menovú politiku sprísni, ale po čo najmenších krokoch, napísala Reuters.