Ako v uplynulých dvoch rokoch ovplyvnila cestovný ruch vo vašej krajine pandémia koronavírusu?
Cestovný ruch v Tunisku, podobne ako v ostatných krajinách všade na svete, zasiahla v marci 2020 kríza vyvolanú pandémiou Covid-19. Avšak napriek tomu, že táto pandémia mala výrazný vplyv na celkovú turistickú aktivitu, výsledky za rok 2021 naznačovali mierne oživenie. Zaznamenali sme stúpajúcu krivku v počte prichádzajúcich zahraničných turistov. No a dnes veríme, že do roku 2023 dosiahne sektor bežnú prevádzkovú rýchlosť, akú mal pred pandémiou.
Využili ste krízu na prípravu nových stratégií po odznení pandémie?
Nepochybne áno. Táto pandemická kríza nám skutočne umožnila obzrieť sa späť a prehodnotiť naše strategické rozhodnutia. Iniciovali sme celú sériu reforiem a opatrení, ktoré sú prispôsobené globálnej konjunktúre. Popritom sme vytvorili plán podpory pre sektor turizmu s cieľom zachovať naše pevné hodnoty a so zreteľom na sociálno-udržateľný, inkluzívny a ľudský prístup. Zároveň sme pracovali na viacerých strategických osiach.
O akých osiach teraz hovoríte?
V prvom rade ide o obnovenie „dôvery“ v tuniskú turistickú destináciu a jej návrat na pozície. Ďalej je to diverzifikácia produktu cestovného ruchu tým, že sa okrem rozvoja alternatívneho a trvalo udržateľného cestovného ruchu stanú prioritnými saharské, medicínske a kultúrne produkty. A do tretice je to zhodnotenie ľudských, historických, kultúrnych a klimatických osobitostí Tuniska.
Mali ste aj ďalšie priority?
Áno. Okrem spomínaných troch osí sme pracovali na neustálom rozvoji vnútorného cestovného ruchu. Našim cieľom je, aby sa stal základnou súčasťou turistickej ponuky. S týmto trhom, ktorého podiel v súčasnosti dosahuje 57 percent, sa zaobchádza rovnako ako s tradičnými európskymi turistickými trhmi a trhmi susedných krajín. Práve do neho smeroval aj značný rozpočet na reklamu a propagáciu. Vo všeobecnosti nám to umožnilo obmedziť negatívne dôsledky pandémie Covid-19 na ziskovosť hotelového a turistického sektora.
Počas uplynulého obdobia platilo v globálnom cestovnom ruchu množstvo pandemických obmedzení. Sú u vás niektoré z nich stále v platnosti?
U nás nie sú už žiadne kapacitné obmedzenia. Rozhodne k tomu prispela aj vakcinácia. Teraz máme zaočkovaných už viac ako 60 percent tuniskej populácie. Od prvého apríla sme sa vrátili k normálu a opätovne sme naštartovali sektor v postpandemickom období.
To znamená, že hotely už môžu naplno využiť svoje kapacity?
Áno, hotely môžu privítať svojich klientov v 100-percentnej kapacite. Prirodzene, v súlade so zdravotným protokolom a hygienickými opatreniami, ktoré sú stále v platnosti.
Kedy očakávate návrat k predcovidovým číslam?
Začiatok návratu k predpandemickej situácii sú viditeľné už toto leto. Na rok 2022 sme si stanovili cieľ dosiahnuť 50 až 60 percent návštevnosti z roku 2019. Dúfame, že do roku 2023 sa tak plne vrátime k číslam pred pandémiou.
Existujú nejaké obmedzenia pre neočkovaných turistov, ako napríklad požiadavka predložiť negatívny test PCR pred vstupom do Tuniska?
Áno, táto povinnosť stále platí. Podmienky sa však môžu od začiatku júla zmeniť s tým, že sanitárne opatrenia sa úplne zrušia. Minimálne do konca júna však neočkovaní ľudia musia pri príchode do Tuniska predložiť negatívny výsledok testu PCR alebo rýchlotestu.
Pandémia sa blíži ku koncu, no svet zasiahla ďalšia kríza – ruská agresia na Ukrajine. Rusi patria medzi najväčšie skupiny turistov v severnej Afrike a na Blízkom východe. Cítite v Tunisku ich absenciu?
Pandemická situácia zmenila turistické prostredie, aj keď Tunisko i naďalej zostáva otvorené pre všetky národné aj medzinárodné trhy. Pripomínam, že čo sa týka príchodu zahraničných turistov, našimi hlavnými trhmi sú susedné krajiny – Alžírsko a Líbya. Významný je pre nás aj domáci tuniský či francúzsky trh. Prirodzene, ruskí turisti majú v Tunisku dôležitú pozíciu. Rusko-ukrajinskú krízu tu prežívame ako všetci ostatní všade vo svete – v mysli každého visí nad budúcnosťou klíma neistoty. V súčasnosti však dávame prednosť tomu, aby sme sa viac sústredili na otvorenie pozemnej hranice s Alžírskom. Práve to zostáva s vyše troma miliónmi turistov v roku 2019 dôležitým trhom, pokiaľ ide o vstupy na naše územie.
Koľko Rusov ste mali pred pandémiou a koľko je ich dnes?
V roku 2019 navštívilo Tunisko 600-tisíc ruských turistov. Ako som spomenul už predtým, boli na štvrtom mieste – hneď po Alžírsku, Líbyi a Francúzsku. V každom prípade opakujem – Rusko pre nás bolo a i naďalej zostáva dôležitým trhom.
Koľko je slovenských turistov v Tunisku?
Presné číslo za tento rok vám neviem povedať, závisí to od množstva faktorov. Naším plánom je však prilákať 15-tisíc ľudí zo Slovenska.
Podarí sa vám ho naplniť?
Podľa môjho názoru máme veľkú šancu , že ho naozaj dodržíme, a to najmä v súvislosti s očakávaným spustením priamych letov. Rád by som podčiarkol, že v roku 2019 sme privítali 20-tisíc slovenských turistov. V roku 2010 navštívilo našu krajinu dokonca 30-tisíc Slovákov. My dúfame, že túto úroveň dosiahneme v roku 2024.
Ktoré destinácie v Tunisku slovenskí turisti najviac navštevujú?
Jednoznačne dominuje prímorská turistika na našich pobrežiach. Hlavnými lákadlami sú lokality ako Sousse, Mahdia a Monastir. Tento rok pritom plánuje vďaka charterovým letom zvýšiť prepravu na ostrov Djerba. Veríme, že Slováci budú mať o návštevu našej „Djerba la Douce“, čiže „sladkej Djerby“ záujem. Vaši turisti zároveň radi podnikajú výlety do južného Tuniska, najmä na Saharu.
Môžete porovnať preferencie slovenských a českých turistov? Sú medzi nimi nejaké rozdiely?
Preferencie sú takmer rovnaké. Na týchto dvoch trhoch ponúkame takmer rovnaké produkty, slovenskí a českí turisti navštevujú rovnaké lokality.
Vidíte nejaké rozdiely medzi slovenskými a západoeurópskymi turistami?
Slováci navštevujú Tunisko na dlhšie pobyty, od jedného týždňa do desiatich dní. Pokiaľ ide o turistov zo západoeurópskych krajín, máme dva typy klientov. Tí prví majú preferencie podobné ako Slováci či Česi. Druhá skupina nás vďaka takzvaným „short-breakom“ navštevuje na kratšiu dobu. Z Francúzska máme napríklad osem letov denne. A ponúkajú ich nielen veľké letecké spoločnosti, ale aj nízkonákladové aerolinky. Francúzi sa tak môžu rýchlo rozhodnúť a navštíviť nás, kedykoľvek budú chcieť.
Vaša krajina sa okrem pláží snaží prilákať zahraničných turistov aj na miesta, ktoré ešte nie sú príliš známe. Napríklad projekt Destination Dahar, ktorý tvorí 190 km dlhý turistický chodník zložený z dvanástich etáp. Bude mať tento typ produktu v Tunisku úspech?
Som presvedčený o tom, že určite áno. Tuniská destinácia Djebel Dahar, teda hora Dahar, je nezvyčajná, tajomná a autentická. Nachádza sa na juhovýchode Tuniska, oddeľuje pláže na pobreží Stredozemného mora od prvých dún púšte. Je to pohorie s úchvatnou mesačnou krajinou a bohatým historickým a kultúrnym dedičstvom. To všetko si pripočítajte k prírodným krásam tejto oblasti.
Môžete povedať niečo viac o tomto projekte, ktorý sa spustil koncom minulého roka?
Destinácia Dahar je koncept DMO – Destination Management Organisation. Jeho cieľom je propagovať autentický a trvalo udržateľný cestovný ruch ako alternatívu k masovému turizmu. Určený je pre návštevníkov ochotných zostať niekoľko dní v regióne, pričom prepája súkromnú sféru s verejnou. Účelom tohto projektu je zlepšenie príjmov a podpora zamestnanosti prostredníctvom rozvoja vhodnej turistickej ponuky v znevýhodnenom regióne Tuniska, v pohorí Djebel Dahar na juhovýchode Tuniska, kde miera nezamestnanosti mladých ľudí presahuje 40 percent.
Chystáte podobné koncepty aj na ďalších miestach vašej krajiny?
Áno, prirodzene. Svetlo sveta čoskoro uzrú aj ďalšie projekty DMO, a to konkrétne ostrov Djerba, ktorý má skutočný potenciál a výnimočné kultúrne bohatstvo. Cieľom je ďalej maximalizovať jeho pozíciu na trhu.
V novembri tohto roka bude práve Djerba hostiť 18.ročník samit Frankofónie, ktorý sa už tradične koná pod vedením francúzskeho prezidenta. V najbližších mesiacoch sa vo vašej krajine uskutoční aj mnoho ďalších medzinárodných podujatí. Môže to zvýšiť záujem turistov o Tunisko?
Takáto udalosť môže túto destináciu iba zviditeľniť. Samit Frankofónie bude vynikajúcou príležitosťou na propagáciu ostrova Djerba a jeho mnohých podôb a tvárí.
Počas svojej kariéry ste mali na starosti aj slovenský trh. Mali ste príležitosť navštíviť našu krajinu? Aké je vaše obľúbené miesto u nás?
Žiaľ, vo vašej krajine som nenavštívil veľa miest, len Bratislavu a Vysoké Tatry. Slovenské veľhory sú však naozaj veľmi atraktívne. Bohužiaľ, mal som na to všetko príliš málo času.
Kto je Nizar Slimane
Od 20. decembra minulého roka je generálnym riaditeľom Tuniského národného úradu cestovného ruchu (ONTT). Prešiel v ňom viacerými pozíciami. Od roku 1998 bol v Prahe jeho reprezentantom pre Česko a Slovensko, od roku 2002 viedol pobočku v Poľsku a od roku 2005 v Taliansku. Od roku 2015 bol vo Viedni zástupcom pre Rakúsko a Švajčiarsko. Pôsobil tiež ako zástupca generálneho riaditeľa, ústredný riaditeľ pre administratívne a finančné záležitosti či riaditeľ pre produkt a kvalitu.