Bilančná suma finančných ústavov sa tak bude zdaňovať sadzbou 0,05 percenta, namiesto súčasných 0,04 percenta. Zvýšenie tejto dane prinesie do rozpočtu Spojeného kráľovstva ročne približne sto miliónov libier.
Prijateľná alternatíva
Podľa analytika X-Trade Brokers je to spoločensky prijateľnejšie ako ďalšie opatrenia na zaplátanie dier v štátnom rozpočte. "Ich implementácia je spoločensky viac akceptovaná ako znižovanie výdavkov, zvyšovanie dane z pridanej hodnoty, alebo daní z príjmov,“ povedal Boros a dodal, že aj napriek presunutiu nemalej časti z tohto zaťaženia na klientov v podobe vyšších poplatkov.
Na Slovensku sa so zavedením novej dane pre finančné inštitúcie neponáhľajú. Minister financií Ivan Mikloš v rozhovore pre HN povedal, že zavedenie bankovej dane nie je namieste, keďže na záchranu bankového sektora slúži euroval. Pokiaľ ide o úvahy o harmonizácii bankovej dane v Európskej únii Mikloš uznal, že s dohodou v rozumnej výške a forme by nemal problém. "S celoeurópskou daňou by som určite nesúhlasil,“ skonštatoval Mikloš. Rizikom je podľa neho hlavne, ak takúto daň zavedieme my a napríklad v Ázii nezavedú, bude to znevýhodňovať naše banky.
Podobný názor na využívanie výnosov z daní na rekapitalizáciu bánk má aj analytik. "Nevidím význam vo vytváraní rezervných fondov pre budúce krízy z bankových daní, keďže neriešia ich príčinu, ale len dôsledky,“ objasnil Boros. Podľa neho je príčinou hlavne politika centrálnych bánk, ktoré sa aj v súčasnosti snažia za každú cenu podporovať úverovanie, hoci schopných dlžníkov je len málo. "Snaha zamedziť budúcim krízam by sa mala byť skôr zamerať na politiku centrálnych bánk, ako na vytváranie fondov pre budúcu rekapitalizáciu bankového sektora,“ dodal Boros.
Zlé riešenie
Ani podľa analytika Slovenskej sporiteľne Michala Mušáka by zavedenie takejto dane u nás nebolo dobré, pretože vláda nemusela zachrániť jedinú banku. "Slovensko sa líši v tom, že u nás nebolo treba zachraňovať bankový sektor. Ale aj keby bolo, vidím problém v tom, že v prípade bankovej dane za chyby niektorých zahraničných bánk platí celý sektor, teda aj tie banky, ktoré podnikali opatrne,“ doplnil Mušák. V Británii pritom musela vláda minúť na záchranu bánk 850 miliárd libier a výnos dane bude za štyri roky jej platnosti iba deväť miliárd.