Do práce jazdí na bicykli, absolvoval desiatky cyklomaratónov, lezie po skalách, pláva... A popri tom stíha šéfovať banke. Mário Schrenkel je generálnym riaditeľom Eximbanky SR a jeho vášňou je šport. Vo viac ako amatérskej podobe.
Z dresu do obleku
"Môj prvý bicykel bol Pionier. Keď mi ho otec ako malému chlapcovi doniesol, pobozkal som ho na predné koleso," začína svoje rozprávanie o láske k pohybu. "Teraz mám dva, cestný a horský," hovorí. A je jasné, prečo. Na dvoch kolesách totiž, od skorej jari až do jesene, jazdí aj do práce v centre Bratislavy. Do banky prichádza skôr, aby sa osprchoval a z cykloúboru prezliekol do obleku. Týždenne takto prejde 250 až 300 kilometrov.
Niečo teda vie aj o rezervách Bratislavy v oblasti cyklotrás. "Ja som žil v Prahe a vedel som sa z okrajových častí dostať ku Karlovmu mostu, sú tam regulárne cyklotrasy bez prerušenia. V Bratislave ak napríklad idete z Petržalky do centra, musíte si veľmi dobre rozmyslieť, kadiaľ ísť," tvrdí. Avšak kto chce, cestu si nájde. Má však "svoje" trasy. Tie konvenčné mu pritom veľa nehovoria. "Po bratislavskej hrádzi skôr behávam ako bicyklujem," priznáva.
Aktívny chlapec
K "extrémistom", ktorí za dvojkolesového miláčika ochotne zaplatia sumy blížiace sa k cene nového auta síce nepatrí, no bicykel vôbec nevyužíva iba ako dopravný prostriedok. Pravidelne absolvuje cyklomaratónové trasy. Má ich za sebou desiatky. Napríklad tú z Bratislavy do Jasnej. "Je to 320 kilometrov. Ráno si sadnete na bicykel, večer ste v Jasnej. A niektorí sa po tom ešte dokážu zabávať aj v bare," rozpráva Mário Schrenkel -- a novinár v nemom úžase zabúda, na čo ďalšie sa ešte chcel spýtať. Riaditeľ však "súka z rukáva" ďalšie svoje aktivity. "Beh, bicyklovanie, lezenie, skialpinizmus -- tomu sa podľa sezón venujem a dopĺňam to dištančným plávaním, sqaushom či tenisom. Samozrejme, prelína sa to s prácou a po večeroch aj s kultúrou."
Láska k pohybu ho "drží" už od detstva. "Ja som bol taký aktívnejší chlapec, hrával som aktívne futbal a potreba pravidelne sa hýbať mi zostala. Istý čas som v niektorých športoch aj súťažil," dodáva.
Pádom sa nevyhol
K športu patria aj škrabance. Nevyhli sa ani jemu. "Mal som dosť nepríjemný pád na lyžiach v jednom žľabe v Rakúsku, viac ako 100-metrový. Poudieral som si vnútorné orgány, ale zvládol som to, skončilo to len s jednou zlomenou lyžiarskou palicou," opisuje svoju nepríjemnú skúsenosť. "Musel som vstať a zlyžovať to dole," dodáva -- dnes už s úsmevom. Drží sa však pravidla: neprekračovať svoje hranice. "Športujem tak, že sa viem dať dokopy a na druhý deň mám chuť robiť znova nejaký šport, nerobím to tak, aby som sa znefunkčnil," vysvetľuje svoju filozofiu. Šport si občas dokáže vychutnať aj "iba" ako divák. Rád by sa pozrel napríklad na budúcoročnú olympiádu v Londýne, lákajú ho najmä atletické disciplíny.
A čo rodinní príslušníci? "Zmierili" sa s jeho aktívnym životným štýlom? "Rodina mi ,fandí', berú to tak, že som už raz taký," smeje sa.
Inflagranti
Jeho športový rádius je od strednej Európy po chorvátske pobrežie. "Vyliezol však aj na najvyšší vrch Austrálie -- Mt. Kosciusko. "Je na naše pomery nízky, ale bolo výborné ho vidieť a zažiť," hovorí. Na iný vrchol však liezla horolezecká dvojica pri rakúskom Kaprune. Tých Mário Schrenkel "nachytal" počas hľadania vhodného miesta na bivak pri pokusoch o zdolanie iného než horského vrcholu. "Ale o tom je vhodné hovoriť až po desiatej," uzatvára vtipnou príhodou svoje rozprávanie o športe -- svojej životnej vášni.
profil:
Mario Schrenkel sa narodil v roku 1969 v Košiciach. Vyštudoval Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pred nástupom do funkcie generálneho riaditeľa Eximbanky SR pôsobil na viacerých pozíciách v bankovníctve i poisťovníctve. Napríklad v Poľnobanke, poisťovni Tatra, Prvej dôchodkovej sporiteľni či vo Winterthur. Naposledy pred nástupom na post v Eximbanke SR v rokoch 2009 až 2010 pracoval v Českej sporiteľni ako projektový manažér pre koordináciu projektov verejno-súkromného partnerstva.

