Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi spôsobilo, že sa výrobcovia áut na Západe snažia znížiť závislosť na dôležitom ukazevateľovi elektromobilovej revolúcie - permanentných magnetoch.
Tie, aj keď sú často menšie ako balíček kariet, poháňajú elektrické motory. Väčšina z nich sa však vyrába z kovov vzácnych zemín vyťažených v Číne a dopyt po nich prudko rastie.
Obavy o dojazd
Používajú sa totiž aj v odvetví obnoviteľných zdrojov energie. A vzhľadom k prechodu od spaľovacích k elektrickým motorom hrozí podľa analytikov, že ich je nedostatok. Magnety zo vzácnych zemín sa vyrábajú prevažne z neodýmu a považujú sa za najúčinnejší spôsob pohonu elektromobilov.
Bez nich sa môže skrátiť vzdialenosť, ktorú vozidlo dokáže prejsť medzi dobíjaním. A práve obavy o dojazd už dlho brzdia rozvoj elektromobilov. Prístup k týmto kovom tak môže predstavovať konkurenčnú výhodu.
Čína má pod kontrolou celosvetovo až 90 percent týchto dodávok. Niektoré automobilky sa už niekoľko rokov snažia vzácne zeminy niečím nahradiť.
Okrem nedostatočných dodávok sa automobilky obávajú tiež veľkých cenových výkyvov a škôd na životnom prostredí v dodávateľskom reťazci. Za posledných 20 rokov západné krajiny prevažne ustúpili od produkcie kovov vzácnych zemín, pretože táto výroba je často zložitá a sprevádzajú ju škodlivé splodiny.
Dominancia Číny
Čína tak dnes dominuje celému produkčnému reťazcu. Ceny oxidu neodymitého sa potom vlani pri raste, ktorý trval deväť mesiacov, zvýšili dvojnásobne. Vzácne kovy sú dôležité pre elektroniku, obranný priemysel a obnoviteľné zdroje energie. Pretože niektoré z nich môžu vytvárať stálu magnetickú silu, sú magnety, ktoré sa z nich vyrábajú, označované ako magnety permanentné.
Elektrické autá s týmito magnetmi potrebujú menej energie z batérií než elektromobily s bežnými magnetmi. Tieto vozidlá môžu teda prejsť dlhšiu vzdialenosť do ďalšieho dobitia.
Pre elektromobily boli jedinou voľbou až do roku 2010, kedy Čína pri spore s Japonskom pohrozila obmedzením dodávok vzácnych kovov. Ceny potom prudko vzrástli. Teraz obavy o dodávky vytvárajú veľký rozdiel medzi čínskymi výrobcami elektrických áut a ich západnými konkurentmi. Kým automobilky ako Nissan, Toyota, BMW, Volkswagen či Renault vyraďujú vzácne zeminy zo svojich motorov, Číňania autá s permanentnými magnetmi stále vyrábajú.
Výrobcovia, ktorí sa vlani na celosvetovom predaji ľahkých motorových vozidiel podieľali 46 percentami, podľa údajov analytickej spoločnosti JATO Dynamics uvádzajú, že použitie vzácnych zemín v elektromobiloch obmedzujú, prípadne už ich vyradili alebo sa k takémuto kroku chystajú. A vznikajú nové podniky, ktoré vyvíjajú elektromotory bez týchto kovov alebo sa snažia zvýšiť recykláciu magnetov používaných v existujúcich vozidlách.
Dopyt po magnetoch vzrástol
Neodymové magnety v bežnom elektromobile vážia zhruba tri kilogramy, ale aj pri dvanástine tejto hmotnosti sú schopné udržať toľko ocele, čo zápasník ťažkej váhy, a budú mať približne 18-krát väčšiu magnetickú energiu ako štandardné magnety, uviedol britský výrobca magnetov Bunging.
Napriek tomu, že pandémia znížila predaj automobilov, dopyt po týchto magnetoch pre elektrické vozidlá vlani vzrástol o 35 percent na 6 600 ton, uvádza poradenská spoločnosť Adamas Intelligence.
Tá tiež očakáva, že globálna spotreba vzácnych kovov pre magnety sa do roku 2 030 zvýši v porovnaní s tohtoročným rokom takmer štvornásobne na 15,7 miliardy dolárov.
Cena permanentných magnetov pre motory hybridných a elektrických vozidiel je viac ako 300 dolárov na jeden vozeň, čo je až polovica nákladov ceny na motor, upozorňujú analytici.