Afganské militantné hnutie Taliban, ktoré prevzalo moc v krajine, získalo spolu s ňou aj zásoby nerastných surovín v hodnote približne 1 bilióna dolárov (856,82 miliardy eur). Vrátane tých, ktoré môžu poháňať svet pri prechode na obnoviteľné zdroje energie.
Afganistan sa pritom už dlho snaží využiť svoje obrovské zásoby nerastov. A Taliban čelí zablokovaniu financií po návrate k moci 20 rokov od svojho zvrhnutia, pretože hlavní darcovia zastavili svoju podporu Afganistanu.
Nekonečné vojny a slabá infraštruktúra zabránili krajine ťažiť z predaja kovov, ktoré by mohli zvýšiť jej ekonomické bohatstvo.
Cenné materiály
Podľa januárovej správy US Geological Survey v Afganistane sa nachádza bauxit, meď, železná ruda, lítium a vzácne zeminy. Meď, ktorá je potrebná na výrobu káblov, sa tento rok stala "horúcou komoditou" a jej ceny sa vyšplhali na vyše 10000 dolárov za tonu. Lítium je zase dôležitým prvkom pri výrobe batérií pre elektromobily, solárnych panelov a veterných elektrární.
Medzinárodná agentúra pre energetiku predpovedá, že globálny dopyt po lítiu do roku 2040 vzrastie viac ako štyridsaťnásobne. A Afganistan "sedí na obrovskom zdroji lítia, ktoré sa dodnes nečerpá," povedal Guillaume Pitron, autor knihy "Vojna o vzácne kovy".
Afganistan je bohatý tiež na prvky vzácnych zemín - neodým, prazeodým a dysprózium, ktoré sa používajú v sektore čistej energie. USGS odhaduje hodnotu nevyužitého nerastného bohatstva krajiny na 1 bilión USD, zatiaľ čo afganskí predstavitelia tvrdili, že je to trikrát viac.
Afganistan je na tom lepšie pokiaľ ide o získavanie drahých kameňov, ako sú smaragdy a rubíny, ako aj polodrahokamy turmalín a lapis lazuli, ale aj tomto odvetví naráža na problémy s nelegálnym pašovaním do Pakistanu. V krajine sa ťaží aj mastenec, mramor, uhlie a železo.
Čína má plány
Aj keď nástup Talibanu k moci môže odradiť zahraničných investorov, jednou z krajín, ktorá sa zdá byť ochotná s nimi obchodovať, je Čína. Druhá najväčšia ekonomika sveta uviedla, že je pripravená na "priateľské a kooperatívne" vzťahy s Afganistanom po vstupe Talibanu do Kábulu.
Štátna spoločnosť China Metallurgical Group Corporation získala v roku 2007 práva na prenájom obrovského ložiska medenej rudy Mes Aynak na 30 rokov a ťažbu 11,5 milióna ton komodity.
Podľa čínskeho štátneho bulvárneho denníka Global Times sa ťažba medi z druhého najväčšieho nevyužitého ložiska na svete ešte nezačala pre "problémy s bezpečnosťou".
Global Times však s dovolaním sa na zdroj z čínskej firmy uviedol, že "zváži jeho opätovné otvorenie po stabilizácii situácie a medzinárodnom uznaní vlády Talibanu vrátane jej uznania zo strany Číny".
Hoci čínski lídri nie sú "nadšení" nástupom Talibanu k moci, "nedovolia, aby princíp stál v ceste pragmatizmu," uviedol v blogu Ryan Hass, vedúci pracovník think-tanku Brookings Institution so sídlom vo Washingtone. Nedostatočný rozvoj medenej bane Mes Aynak napriek veľkým investíciám Pekingu stoja za jeho ochotu prejaviť trpezlivosť pri dosahovaní návratnosti investícií, dodal.
Aj francúzsky expert Guillaume Pitron poznamenal, že Číňania nepodmieňujú svoje obchodné dohody dodržiavaním demokratických princípov. No nemyslí si, že sa z Afganistanu stane El Dorado minerálov. "Na to potrebujete veľmi stabilné politické prostredie," povedal Pitron.
Medzi objavením ložiska nerastov a začiatkom ťažby môže podľa neho ubehnúť aj 20 rokov. "Žiadna spoločnosť nebude chcieť investovať, ak nebude existovať stabilný politický a právny systém," dodal.