Maďarsko vyhlásilo stav energetickej núdze, ktorého súčasťou je zákaz vývozu zdrojov energie. Zrušilo tiež mnoho rokov platný cenový strop pri energiách pre domácnosti s nadpriemernou spotrebou a plánuje zvýšiť domácu ťažbu zemného plynu.
Sada opatrení, ktorá začne platiť od augusta, má krajinu pripraviť na nadchádzajúcu zimu. Podľa agentúry Reuters to uviedol šéf kancelárie maďarského premiéra Gergely Gulyás.
Ťažba zemného plynu by sa podľa plánov maďarskej vlády mala zvýšiť zo súčasných 1,5 na dve miliardy metrov kubických ročne. Vláda navyše uložila ministrovi zahraničia Péterovi Szijjártovi, aby zaistil dodatočné dodávky plynu zo zahraničia. Zvýšiť by sa mala aj domáca produkcia uhlia. Zákaz vývozu zdrojov energie sa týka aj palivového dreva.
Existujúcim jadrovým blokom v Maďarsku by podľa predstáv kabinetu Viktora Orbána mala byť predĺžená životnosť. Na dnešnom rokovaní skupiny krajín C5 (Maďarsko, Česko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko) minister Szijjártó tiež uviedol, že bude urýchlená stavba novej elektrárne Paks II. Stavebné práce by podľa neho mohli začať už v budúcom roku, uviedla agentúra APA.
Koncom júna podpísal premiér Orbán dekrét, ktorý vládu v prípade núdze splnomocňuje na prevzatie dohľadu nad dôležitými energetickými podnikmi a prevádzkovateľom siete pre prepravu plynu FGSZ.
V Európe panuje napätie okolo dodávok plynu z Ruska. Maďarsko podľa ratingovej agentúry Fitch spoločne s Českou republikou a Slovenskom tvorí trojicu krajín, ktoré sú v rámci strednej a východnej Európy najviac ohrozené prípadným náhlym zastavením dodávok ruského plynu do Európskej únie v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Rusko sa na dodávkach plynu do Maďarska podieľa zhruba z 85 percent, na dodávkach ropy zo 65 percent. Maďarsko navyše pokrýva dovozom z Ruska aj časť svojej spotreby elektriny.