Súčasná vlna horúčav spolu s tými predchádzajúcimi aj očakávanými môže ekonomiky jednotlivých krajín pripraviť o miliardy, píše vo svojej analýze francúzsky portál BFM TV. So stúpajúcou teplotou klesá produktivita a efektivita práce, ľudia menia svoje návyky a znižujú spotrebu niektorých výrobkov, vrátane mäsa alebo čokolády. Iné oblasti hospodárstva si naopak polepšia, rastie spotreba energie vďaka častému používaniu klimatizácie.
Európska agentúra pre životné prostredie odhaduje, že v rokoch 1980 až 2020 extrémne výkyvy počasia spôsobili 32 európskym štátom straty 450 až 520 miliárd eur. Len zhruba štvrtina až tretina týchto strát bola krytá poistením.
Horúčavy v roku 2003 zrazili hospodársky rast Francúzska o jednu až dve desatiny percentuálneho bodu. Vtedy však extrémne vysoké teploty panovali dva týždne, zatiaľ čo tento rok má za sebou Francúzsko najteplejší máj vo svojej histórii, druhý najteplejší jún od roku 1947 a júl zatiaľ vyzerá veľmi nadpriemerne.
Rok 2003 znamenal vo Francúzsku zlom v prístupe k vlnám horúčavy. Počas horúceho leta, keď sa teploty pomerne často pohybovali nad 40 stupňami a nemocnice zháňali ventilátory na ochladzovanie pacientov, zomrelo vo Francúzsku asi 19-tisíc ľudí. Po celej Európe to bolo 70-tisíc úmrtí spojených s horúčavou. Francúzsko sa po osudnom lete začalo problematikou intenzívne zaoberať, vlani tam kvôli horúčavám zomrelo 204 seniorov, píše portál Ouest France.
Podľa ministerstva obchodu Spojených štátov reaguje 70 percent hospodárstva na zmeny počasia. Zmeny klímy teda ovplyvňujú väčšinu činností, píše BFM TV.
Medzinárodná organizácia práce ILO odhaduje, že ak stúpne teplota nad 33 stupňov, prepadne sa produktivita a efektivita práce zamestnancov na polovicu. Najväčší vplyv majú vysoké teploty v stavebníctve, doprave, poľnohospodárstve a lesníctve. Do roku 2030 by mohol počet odpracovaných hodín klesať o viac ako dve percentá ročne, čo by zodpovedalo 80 miliónom pracovných miest na plný úväzok. V juhovýchodnej Ázii a Afrike by to mohlo byť až päť percent ročne. Teploty by boli také vysoké, že ľudia budú pracovať pomalšie alebo nebudú istú časť dňa môcť pracovať vôbec, vysvetľuje ILO.
Teplo má tiež tendenciu brzdiť spotrebu ľudí. Pri vlne tepla v auguste 2003 klesla vo Francúzsku spotreba takmer o tri percentá. Pri vysokých teplotách ľudia menej nakupujú oblečenie a potraviny, najčastejšie mäso, čokoládu a čerstvé ovocie a zeleninu, ktorých cena rapídne stúpa, píše BFM TV.
Extrémne počasie zaťažuje aj zdravotníctvo, je viac úmrtí, rastú náklady na lekársku starostlivosť. Ľudia pri vyšších teplotách aj kvôli rôznym obmedzeniam menej cestujú, čo znižuje ich kvalitu života. Finančný dopad na zdravotníctvo nemožno podľa BFM TV vyčísliť, ale zariadenia aj personál sú po dvoch pandemických rokoch menej odolní ako predtým.