Elektrina a plyn dražejú na burzách enormným tempom. Hlavným dôvodom je vojna na Ukrajine. Prvá menovaná komodita na lipskej burze pred dvoma týždňami prepísala historickú hranicu tisíc eur za megawatthodinu. Plyn zas na začiatku tohto týždňa zdražel o ďalších 30 percent na vyše 270 eur. A to kvôli Rusmi ohlásenej náhlej odstávke plynovodu Nord Stream 1. Vysoké ceny sa budú prirodzene premietať aj do faktúr európskych domácností či firiem. Preto krajiny Únie prichádzajú s rôznymi mechanizmami, ako pomôcť svojim občanom a firmám prekonať energetickú krízu.
Vlády po celej Európe doteraz vyčlenili na tento účel približne 280 miliárd eur. Slovensko patrí medzi krajiny v dolnej polovici rebríčka. HN sa pozreli na to, aké opatrenia prijímajú krajiny Únie.
1. Slovensko
Aby naše domácnosti nepocítili až taký výrazný skok, v úvode roka podpísala slovenská vláda memorandum so Slovenskými elektrárňami. To sľubuje domácnostiam 6,1 terawatthodiny energie za regulovanú cenu 61,12 eura za megawatthodinu. Memorandum, ktoré dohodol rezort hospodárstva na čele s Richardom Sulíkom, momentálne notifikuje Európska komisia.
Portál bruegel.org v súvislosti s našou krajinou spomína opatrenia za jednu miliardu eur, teda asi jedno percento HDP. Ide o spomínané memorandum na elektrinu, ktoré má zastropovať ceny na rok 2023.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.