Bez pomoci štátu a zaistených dodávok energií sa podľa Rainera Dulgera, šéfa nemeckého Spolkového zväzu zamestnávateľov a podnikateľov, nezaobídu takmer žiadne podniky. Či už ide o malé, stredné alebo veľké priemyselné fabriky.
„Keby som bol pekárom a rozhodoval sa, či sa dnes zadlžím, aby som zvládol krízu, alebo skončím, tak radšej podnik zatvorím,“ povedal. Podľa neho totiž nie je jasné, ako dlho zostanú energie vysoké a koľko peňazí by si musel pekár požičať na prevádzku. Upozornil, že aj v prípade, keď by zavreli prevádzku cez zimu, na jar by už nemuseli mať zákazníkov. „Už nebudú musieť otvárať, zákazníci totiž budú preč,“ vysvetlil.
Najskôr pandémia, potom energie
Súčasná energetická neistota je jedným z dosahov ruskej invázie na Ukrajine. „Spoločne sme ruskú agresiu odsúdili a spoločne sme povedali, že stojíme jednotne za svojimi politickými predstaviteľmi. To sa nezmenilo, naďalej sme lojálni,“ dodal Dugler o postojoch tamojšieho podnikateľského zväzu, ktorému šéfuje, k ruskej agresii.
Poznamenal však, že nemecké hospodárstvo prešlo ťažkým obdobím lockdownov a tvrdých pandemických obmedzení. Podarilo sa to zvládnuť vďaka kurzarbeitu,“ doplnil. Kurzarbeit je ekonomické opatrenie, keď štát prispieva na mzdy zamestnávateľom, ktorí majú nútený skrátený čas v práci. Dialo sa tak najmä počas pandemických opatrení, keď niektoré prevádzky boli z nariadenia hygienikov či vlády zatvorené. V prípade reštaurácií napríklad len pri výdaji stravy len cez okno alebo donáškou.
Dugler však upozornil, že v súčasnosti to nie je hlavným nástrojom na riešenie v kríze. „Peniaze vyplatené na kurzarbeit sú dobré, keď mnohým podnikom poskytnú svetlo na konci tunela,“ vysvetlil s tým, že aktuálne takéto svetlo vo zväze nevidia. Za správny krok by považoval, ak by spolková vláda určila cenové stropy na limity energií. „Toto opatrenie by veľmi pomohlo. Samozrejme, nie je cieľom stanoviť ceny z predkrízového obdobia, ale nemôžu byť desaťnásobné,“ navrhuje.
Smerujú k regulácii
Nemecké médiá naznačujú, že vláda kancelára Olafa Scholza smeruje k regulácii cien energií. Predstavitelia koaličných strán, teda sociálni demokrati, Zelení a liberálni slobodní demokrati, o tomto kroku hovoria nahlas. Chcú tiež, aby vláda ustúpila od nového poplatku za obstarávanie plynu, ktorý sa bude vzťahovať na odberateľov od októbra tohto roku. Nahradiť by ho mala práve zastropovaná cena plynu.
Minister financií Christian Lindner zrušenie poplatkov neodmieta a nevylučuje ani spomínané limity na ceny tejto vzácnej komodity. Trvá však na dodržaní dlhovej brzdy v rozpočte. Problémy v energetickej kríze majú podľa Dulgera nielen menšie podniky ako pekárne, práčovne, ale tiež veľké priemyselné fabriky.
Varuje pred kolapsom
V prípade, že by musel chemický priemysel odstaviť časť svojej prevádzky, malo by to na miestnu ekonomiku silný vplyv. „Keď sa nebude vyrábať močovina, čo je proces náročný na spotrebu plynu a elektriny, tak nebude nielen ona, ale ani oxid uhličitý, ktorý už teraz chýba v pivovarníctve a pri produkcii limonády. Poľnohospodárstvo nebude mať hnojivo ani lepidlo pre nábytkársky sektor,“ doplnil Dugler. Takéto výpadky už totiž niektoré firmy zažívajú.
„Všetci sme závislí od základných priemyselných surovín. Ak nebudú k dispozícii, firmy odídu do zahraničia a už sa nevrátia,“ upozorňuje. Považuje za nutné, aby štát zasiahol ako pri plynárenskom gigante Uniper, ktorý znárodnil štát za osem miliárd eur.
Uniper je v Nemecku najväčším dovozcom plynu z Ruska, po vojne na Ukrajine však vykázal miliardové straty. Za prvý polrok vykázal stratu 12,3 miliardy eur pre nákup omnoho drahšieho plynu na spotovom trhu po tom, ako Rusi obmedzili vývoz komodity do Európy. Firma sa tak dostala do finančných problémov a požiadala o záchranu. Minulý týždeň sa tamojšia vláda dohodla s fínskou, že odkúpia od nich podieli v Uniperi a spoločnosť bude v stopercentnom vlastníctve štátu.
Žiada zoštátnenie firiem
Na znárodňovanie vyzývajú aj niektorí tamojší politici, a to čoraz hlasnejšie. Jednou z nich je aj sociálnodemokratická predsedníčka Spolkového snemu – Bunestagu – Bärbel Basová, ktorá pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung vyhlásila, že vodu, elektrinu a plyn by mal mať pod kontrolou štát, a nie súkromníci. „Kde sú zisky, tam sa privatizuje. Keď prídu problémy, musí pomôcť štát. To je zlý prístup,“ citoval ju denník.
Šéf zväzu podnikateľov Dulger vyzval zároveň na zbavenie sa závislosti od plynu z Ruska. „Náhrada je možná vďaka terminálom na skvapalnený zemný plyn. Musíme byť solidárni aj k našim susedom v regióne, extrémne postihnutá je Česká republika,“ pripomína.
Nižšie dane
Ako uviedla agentúra Reuters tento týždeň, spotrebitelia v Nemecku sa pravdepodobne dočkajú zníženia dane z pridanej hodnoty na plyn, ako im sľúbila vláda. Ide o paralelné opatrenie, ktoré má zmierniť vplyv plánovanej dane z plynu na účty domácností.
Novinka má začať platiť od októbra a umožní dovozcom plynu preniesť časť z vysokých nákladov na nákup drahšej komodity na trhu na domácnosti. Poplatok má zostať v platnosti do apríla 2024. V auguste vláda v snahe zmierniť dôsledky novej dane v prípade domácností, ktoré už zápasia s vysokými cenami energií a infláciou, oznámila, že dočasne zníži daň na plyn z 19 percent na sedem percent.