"To, čo sme v septembri považovali za náš negatívny scenár, sa stáva základným scenárom," povedal viceprezident ECB de Guindos pre Verslo žinios.
Septembrový negatívny scenár ECB počítal s možnosťou, že výkon hospodárstva eurozóny sa v budúcom roku zníži takmer o jedno percento, zatiaľ čo základný scenár predpovedal jeho rast o 0,9 percenta.
Rozdiel medzi základným a negatívnym scenárom poklesu pochádzal z odlišného vývoja dodávok energie z Ruska. Zatiaľ čo základný scenár pritom vychádzal z predpokladu, že z Ruska bude naďalej prichádzať 20 percent dodávok energie, negatívny scenár počítal s úplným zastavením ruských dodávok.
Rusko v uplynulých mesiacoch drasticky znížilo dodávky plynu do Európy. Tento krok sa považuje za odvetu za sankcie Západu proti Moskve pre jej inváziu na Ukrajinu.
Od konca augusta zastavilo Rusko dodávky cez kľúčový plynovod Nord Stream 1 do najväčšej európskej ekonomiky - Nemecka. Odôvodnilo to technickými problémami. Medzitým došlo k výbuchom na oboch paralelných plynovodoch Nord Stream 1 a 2 a k únikom technického plynu, takže dodávky cez toto potrubie nie sú momentálne možné.
Ruská vojna na Ukrajine spôsobila prudký nárast cien energií v Európe, čo vytlačilo už aj tak vysokú infláciu na nové, rekordné úrovne.
ECB sa tak pripojila k centrálnym bankám na celom svete a začala so zvyšovaním úrokových sadzieb s cieľom ochladzovať ceny a tlmiť dopyt, aj keď pritom hrozí, že spustí recesiu.
Miera inflácie v 19-člennej eurozóne dosiahla v septembri nové maximum 10 percenta.
De Guindos uviedol, že ak by prevážili pochmúrnejšie vyhliadky ECB, priemerná miera inflácie môže tento rok dosiahnuť 8,4 percenta a v roku 2023 klesne len na 6,9 percenta.
Rada guvernérov ECB má naplánované najbližšie zasadnutie 27. októbra, pričom pozorovatelia očakávajú ďalšie veľké zvýšenie úrokových sadzieb o 0,75 percentuálneho bodu.
"Urobíme všetko potrebné, aby sme v strednodobom horizonte vrátili infláciu späť k nášmu cieľu na úrovni dvoch percent," povedal de Guindos.