Globálny dlh sa stále drží výrazne nad úrovňou pred pandémiou ochorenia COVID-19 aj napriek tomu, že vlani strmo klesol z rekordných maxím počas pandémie. Uviedol to v pondelok Medzinárodný menový fond. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Fond na blogu zverejnenom v rámci svojej správy Global Debt Monitor skonštatoval, že celkový verejný a súkromný dlh v roku 2021 klesol o 10 percentuálnych bodov na 247 percent globálneho hrubého domáceho produktu (HDP) z maxima 257 percent HDP v roku 2020. Na porovnanie, v roku 2007, poslednom roku pred globálnou finančnou krízou, bol na úrovni približne 195 percent HDP.
V dolárovom vyjadrení celosvetový dlh naďalej rástol, aj keď oveľa pomalším tempom, a v minulom roku dosiahol rekordných 235 biliónov USD (222,50 bilióna eur).
MMF na základe údajov zo 190 krajín informoval, že k celkovému zníženiu globálneho dlhu prispel súkromný dlh, ktorý zahŕňa záväzky nefinančných spoločností a domácností, pričom jeho dlh klesol o šesť percentuálnych bodov na 153 percent HDP. Zároveň, pokles verejného dlhu o štyri percentuálne body na 96 percent HDP bol najväčším takýmto poklesom za uplynulé desaťročia.
Nezvyčajne veľké výkyvy dlhu boli spôsobené ekonomickým oživením po zmiernení ochorenia COVID-19 a rýchlym nárastom inflácie, poznamenal MMF.
Dynamika dlhu sa v rámci jednotlivých skupín štátov značne líšila. Vyspelé ekonomiky zaznamenali najväčší pokles dlhu, pričom ich verejný aj súkromný dlh vlani klesli o päť percent HDP. Podobné výsledky mali aj rozvíjajúce sa trhy s výnimkou Číny.
Krajiny s nízkymi príjmami však zaznamenali v roku 2021 ďalší nárast celkového dlhu, ktorý bol spôsobený vyšším súkromným dlhom, pričom ich celkový dlh dosiahol 88 percent HDP.
To vyvoláva obavy o schopnosť krajín s nízkym a stredným príjmom splácať svoje dlhy, pričom odhadom 25 percent rozvíjajúcich sa ekonomík a viac ako 60 percent krajín s nízkymi príjmami je v dlhovej tiesni alebo sa k nej blíži.
Šéf MMF pre fiškálne záležitosti Vitor Gaspar a dvaja ďalší významní ekonómovia MMF na blogu napísali, že bude čoraz ťažšie zvládať vysoké úrovne dlhu, ak sa budú ekonomické vyhliadky naďalej zhoršovať a náklady na pôžičky budú ďalej rásť.
Odporučili vládam fiškálnu politiku, ktorá im pomôže znížiť inflačné tlaky a dlhovú zraniteľnosť z dlhodobého hľadiska, pričom budú naďalej podporovať tých najzraniteľnejších.
"V časoch turbulencií a nepokojov je dôvera v dlhodobú stabilitu cenným aktívom," dodali.