Firma Exxon Mobil oznámila, že dnes podala žalobu na Európsku úniu v snahe vynútiť si zrušenie nedávno schváleného plánu odobrať dodávateľom fosílnych palív časť mimoriadnych ziskov.
Nadnárodná ťažobná spoločnosť, ktorá tento rok zaznamenala rekordný zisk, sa domnieva, že EÚ novou daňou prekročila svoje právomoci. Píše to Financial Times, ktorý krok označuje za doteraz najvýznamnejšiu reakciu ropného priemyslu na unijné opatrenia.
Takzvaný solidárny poplatok pre firmy pôsobiace v sektore fosílnych palív dojednali členské krajiny Únie na konci septembra. Plán počíta s najmenej 33-percentným zdanením ziskov za tento a budúci rok, ktoré sú nad hranicou 120 percent priemeru z posledných štyroch rokov.
Nástroj bol schválený spolu s ďalšími mechanizmami zameranými proti dopadom energetickej krízy vrátane prerozdeľovania mimoriadnych ziskov elektrární.
Exxon Mobil podľa FT napadá spôsob, akým bola nová daň prijatá, vrátane využitia postupu určeného pre krízové opatrenia. Hovorca spoločnosti so sídlom v Texase uviedol, že firma nepopiera tvrdé dopady vysokých cien energií na domácnosti a podniky, únijný poplatok ale považuje za kontraproduktívny krok, ktorý oslabí dôveru investorov a posilní závislosť od dovážaných energií.
Žalobu podľa vyhlásenia podali európske odbočky Exxon Mobil na tribunále, ktorý spadá pod Súdny dvor Európskej únie. Tribunál so sídlom v Luxemburgu teraz rozhodne, či vo veci vydá verdikt, po ktorom by mohlo nasledovať odvolanie na súdny dvor. Proces potrvá minimálne mesiace.
Solidárny poplatok pre ropné či plynárenské spoločnosti je súčasťou únijného plánu prerozdeľovať medzi zraniteľných občanov a podniky peniaze z mimoriadnych ziskov, ktoré po náraste cien realizujú firmy v energetike.
Konkrétne Exxon za tohtoročný tretí štvrťrok vykázal rekordný zisk vo výške skoro 20 miliárd dolárov. Firma v novembri odhadla, že unijný mechanizmus by ju mohol do konca roka 2023 prísť až na dve miliardy dolárov.
Európska komisia si od mimoriadnej dane dohodnutej za prispenia českého predsedníctva v Rade EÚ sľubovala 25 miliárd eur. Realizovateľnosť tohto opatrenia je teraz ohrozená, píše list FT.